RECENZIA

Prvou šesticou songov štartuje svoj príspevok partička spoza rieky Moravy. Okamžite je jasné, akým štýlom sa prezentujú - a síce našľapaný, rýchly, a jednoduchý punk s polopatistickými textami. Fľaška Vysočiny je prosto pekne úderná nasraná banda, čo je jasné od prvých tónov! 

Playlist otvára song „Vesnický hovada“, kde sa nám táto trojica predstavuje, a ktorého text je poriadne sedlácky ☺. Presne tak to ale zrejme títo hudobníci chceli. Pokračuje „Evropská unie“, tam sa dozvieme, čo si táto partia myslí o našom európskom spoločenstve, za čo by ich možno pochválil aj samotný Václav Klaus. 

Prichádza v poradí tretia vec, ktorú považujem za najkontroverznejšiu z celého albumu. Hudobne je to opäť pekná agresívna nakopávka, ktorá mi dosť dlho znela hlavou. Horšie je to však po ideovej stránke. Skladba ma názov „Muslimák“, a vlastne od neho samotného sa odvíja celý text, ktorý by bol možno abolútne trefný, ak by nebol takto katastrofálne nešťastne napísaný. Chlapci z Vysočiny v ňom totiž hádžu všetkých moslimsky veriacich ľudí do jedného vreca, a z mojho pohľadu ide v podstate o jednoznačné predsudky na základe vierovyznania, čož podľa mňa nepatrí nielenže do punku, ale všeobecne do spoločnosti ako takej. Holt chlapi, nabudúce treba minimálne trochu opatrnejšie vyberať slová, ak už nič iné ... 

„Kapitalihnus“ je opäť kritika systému, kde kapela opisuje svoj pohľad na neduhy kapitalistických praktík. Celkom zaujimavý slovný zvrat. Nasledujú „Kontajnery“ – dosť neštandardný postoj k triedeniu odpadu, ktoré je podľa týchto pánov úplne zbytočné ☺ Tí svoj set zakončujú dosť stupídnou dedinskou prerábkou, pokiaľ sa o hudobnú stránku jedná, a to v štýle, ktorý by som ja osobne bol rád, ak by si odpustili kompletne všetky kapely o niečo podobné snažiace sa. Sranda sa dá robiť aj trošku inak.  

ŠOKOVÁ TERAPIA otvára svoj set vynikajúcou hitovkou „Tí druhí“, ktorú v podstate považujem za najlepšiu na celom splite. Chalani perfektne prestriedavajú spevy v refréne, gitarka vyhráva celkom zaujimavý polomelodický riff, a celkovo je z tejto skladby cítiť úprimnosť – všetko tak, ako má byť! Nasleduje „Nepriateľ“, opäť skladba s jasnou a pravdivou, myšlienkou, hudobne mi to neviem prečo pripomína prvotiny kapely Bačova Fujara, rovnako ako aj v ďalšej veci „Sfanatizovaní“. Tá je však zasa menšou trhlinou Šokovky. Myšlienka tam síce je, a je pravdivá, ale myslím si, že táto vec by sa dala určite urobiť lepšie nielen po textovej (“Keď zomriem dostanem sa do neba, do raja / Pravda je inde, pravda je úplne iná“), ale i hudobnej stránke. Chlapci na to určite majú! „Kráľovstvo slobody“ je opäť veľmi melodickou skladbou v podaní tejto kapely, veľmi dobre urobená vec, kde sa mení tempo a rytmus. Ďalšou v poradí je „Demagóg“, a znova, skvelo hudobne a spevovo vyriešená záležitosť, skutočná pochvala, ktorá smeruje k chalanom aj za text. Bohužiaľ aj Šoková terapia zakončuje svoj prídel trošku nešťastne, fuck o farmy, fuck off amercia – toho tu už bolo naozaj dosť, originalita je v tomto prípade úplne neznámy a stratený pojem. Síce škoda, ale zároveň to neuberá na mojom veľmi dobrom pocite z tvorby tejto kapely!

Celý tento SPLIT počin má farebný, ale striedmy bookletík, kde sa dozvieme len základné info, CD je však lisované. Veľkou výtkou je u mňa veľmi slabý zvuk, ktorým disponujú obe kapely dostatočne. Treba si uvedomiť, že ak sa už niečo vydáva, a dokonca takto kvázi „vo veľkom“, treba k tomu dodať aj zvukovo adekvátny materiál. 

Spoločné projekty či už českých a slovenských kapiel, alebo iných kombinácií, mám celkom rád a sú mi sympatické. Ak sa takto dokážu spojiť dve kapely so svojím určitým fanúšikovským zázemím, je tam potom tendencia týchto fandov dať na jednu hromadu, a to je určite vo väčšine prípadov pozitívne. Prajem obom týmto kapelám, aby im to aj skutočne vyšlo.

Táto recenzia pôvodne vyšla na PUNKGEN.sk.