REPORT

A zároveň, ako sa zdá, aj výborna príležitosť ukázať svoje nové deti. Padol dokonca skvelý nápad zabezpečiť do budúcich ročníkov skákací hrad. Cez deň by sa vyšantili ratolesti, večer by to ogrcali podgurážení punkáči, pretože pogo v skákacom hrade si nedáš len tak na každom feste. Faky, seriózne by si to mal zvážiť.

Posledné roky sa snažím byť na mieste vždy už od začiatku, a darí sa mi to aj dnes. O 13:45 už sledujem v prázdnom amfíku otvárací ceremoniál, ktorý má tento rok na starosti dedikovaná moderátorka Mirča. Tá sa úlohy hostí celkom na pohodu, jej úvodný pokec, rovnako ako tie pred každou kapelou nevyrušujú a miestami to aj čaruje úsmev na tvári. Na pódium je prizvaná aj pani Eva - ako sme sa tento rok dozvedeli, jedna z pôvodných organizátorov festivalu, ktorý siaha až do 80.tych rokov minulého storočia. To, že prežil tak dlho (s menšími pauzami a zmenami) ho naozaj radí do kategórie legendárny. Škoda, že to zatiaľ sleduje len asi 10 ľudí.

Zvukový test si tento rok vyžrebovala košická kapela Alternatiwe. Aj keď to ich poll position nenaznačuje, títo páni nie sú žiadni nováčikovia, zopár pódií sme spolu prebrázdili ešte naozaj dávno so ZoPsaHlavou. Pamätám si, že už vtedy to boli solídni hudobníci, ktorí svoje nástroje ovládali nadpriemerne. To im síce zostalo, no horšie je to už s ich vokálnymi aparátmi. Neviem, či chalani mali len zlý deň a trápili ich nejaké angíny, ale spevový prejav bol naozaj nepríjemný. Ani jeden z dvoch spevákov jednoducho neznel dobre, a v spoločných partiách to ani nesedelo, ani neladilo. A aj keď obdivujem ich nasadenie v rámci hesla: “vždy naplno”, ich roztlieskavanie prázdneho publika a vyzývanie na spievanie neznámych skladieb sa jednoducho nemohlo stretnúť s odozvou.

Aj druhé dnešné číslo sú cezpoľní hostia - tentorkát trochu neočakávane, keďže domáci Decis na poslednú chvíľu zo zdravotných dôvodov z lineupu vypadli - kapela DF z Prešova bola ochotná promptne zaskočiť. Trojica rozbehla svoje vystúpenie parádnymi rezkými a melodickými rýchlovkami, spevovo sa to posunulo o niekoľko levelov vyššie (aj keď stále trošku ďaleko od dokonalosti), komunikácia s publikom prirodzená a k veci. Dovolím si tvrdiť, že DF ako náhradníci určite nikoho neurazili, skôr naopak - ich priamočiarny našľapaný punk veľmi bavil!

Hneď po ich show rýchlo odbieham na obed, aby som zmeškal čo najmenej. “Gastrozóna” festivalu totiž neposkytuje (na jedenie) nie že nič pre rastlinne stravujúcu sa minoritu, ale nič totálne. Ale ako sme to s Fakym pri krátkom pokeci na začiatku zhodnotili, pri dramaticky nízkej účasti, aká tu žiaľ každoročne býva, by bola produkcia jedla asi zbytočný overhead. 

Tohtoročný lineup ponúka takmer výlučne punkový žáner a tak závan do metalovejších vôd v podobe kapelky Hadonos z Popradu bol celkom príjemným osviežením. Štatút zrejme ďaleko najmladšieho vystupujúceho im nijako nebral energiu a už vôbec nie kvalitu. Stihnem len pár posledných skladieb - slušne zahraté, solídna show, veľmi dobrý, povedal by som heavy metalový spev v angličitne, no a ako bonus si chlapci doniesli so sebou aj fan klub, takže sme sa dočkali aj prvých tancovačiek pod pódiom. Negatívum, ktorým predsa len všetkých úplne zbytočne upozornili na svoju teenage kategóriu boli absolútne nevhodné expresívne výrazy medzi skladbami. V klube beriem, no na veľkom pódiu pred medzičasom zaplneným amfiteátrom s malými deťmi sa jedná o čistý trapas. Každopádne ak táto partia troška dospeje a neprestane ju to baviť, má podľa môjho názoru svetlú budúcnosť. Resp. povedzme, že tmavú, nech je to viac metalové.

Ako má naozaj vyzerať vokálny prvok (áno dnes som nejako zaťažený hlavne na tie spevy) dobrej melodickej punk-rockovej (resp. akejkoľvek) kapely prichádza predviesť konečne prvá domáca záležitosť Rozdiel. Prepracované, parádne naaranžované a ešte lepšie odspievané party všetkých štyroch členov sú prosto lahodiace pre vycibrené ucho. Za odmenu si chalani zlíznu najväčšiu smolu, keď sa hneď po ich prvých skladbách strhne dážď, ktorý takmer celé publikum vyženie za pódium pod strechu, keďže v amfíku sa okrem pár stromov veľmi nie je kde schovať (do skákacieho hradu by sa napr. dalo skryť v pohode). Veľká škoda, ale taký je open-air festivalový život. Rozdiel prináša aj nejaké nové veci, ktoré ma až tak netrhajú, ale celkovo je to dobrá energická nakladačka, na záver ktorej svojou vtipnou vsuvkou vypálili rybník cliftonsákom 😀

Bigľayz už vychytáva bezdaždové obdobie a svoju - doslova - show otvára namakaným hovoreným introm z playbacku. Unikum a veľká devíza tejto kapely je, že každá ich skladba je jednoducho hit. Zároveň pri pohľade na túto zostavu a pri počúvaní ich muziky musí mať človek celý čas úsmev doširoka. Napriek tomu, že playlist (v ktorom počujeme opäť aj nejaký ten cover od Čo koho do toho) je viacmenej už dlho nemenný, vynahradzuje to ďalši nový šialený prvok v rámci “divadelnej” zložky, keď za pripravený stojan na žehlenie aj s “bigľayzom” prichádza uprostred koncertu nejaká slečna, a tá tam vydrží žehliť až do konca. Som zvedavý, či ju to takto baví aj doma (btw. okrem moderátorky a zakladateľky je to jediná dáma na pódiu v rámci tohto ročníka). Bigľayz je naozaj super audiovizuálna zábava, a keď ešte do toho celého fakt trefnými “hlodmi” prispeje aj Peťo Hamrák za gitarou (na pár sekúnd, kým Feco za mixom spustil intro, zavládlo hrobové ticho, ľudia pod pódiom boli trošku zmätení a tak im Hamčo zadelil: “Prečo sa nebavíte?” 😂), zážitok je dokonalý. Pravdepodobne top vystúpenie festivalu a nedá mi poznamenať, že táto partia by si do budúcna určite zaslúžila aspoň o dva stupňe vyššiu pozíciu v rámci line-upu.

Ja sa medzičasom dostávam do rečí so stále ďalšími ľudmi, s čím postupne nevyhnutne pribúda aj objem skonzumovaných pív, a tak okrem sledovania diana na stage-y stihneme, a to hlavne s mojim dnešným hlavným spolusúputníkom Jokovičom, prediskutovať všetko od histórie scény v Spišskej, cez robotu, dezolátov a rasistov, až po detailnú volebnú taktiku. Moje vnímanie okolia ale aj kapiel začína byť trošku skreslené, ale podstatné momenty mi hádam neuniknú.

Na rade je Punkreas. Ich domáce mestečko Moldava nad Bodvou im zabezpečuje štatút tohtoročného najvzdialenejšieho hosťa. Poviem pravdu, ani som nevedel, že táto banda ešte hrá (asi sa len menej zaujímam alebo čo), ale klobúk dole, pretože ak sme spomínali tu najmladšiu generáciu, Punkreas svojou činnosťou od roku 1994 vyhráva opačný koniec tohto rebríčka. Vystúpenie je rozhodne na úrovni, vidno, že je to kapela, ktorá má už čo-to odohrané. Z ich programu spoznávam zopár starých hitoviek, ale pri niektorých skôr rozmýšľam, či je to celé ešte aktuálne. Mládež v pogu pod pódiom ale naznačuje, že áno, tak im to asi neberme. 

Ako predposledná sa chystá ďalšia popradská nakladačka Distax. Oproti svojim mestským kolegom je toto už ďaleko zastabilizovanejšia kapela a vidno to aj na ich koncertnom programe, ktorý je prepracovaný do bodky. Ich aktuálnu show “Božská komédia” som už mal tú česť vidieť minulý rok na popradských garážach, a rovnako aj teraz môžem prejaviť len uznanie, ako je to celé poskladané. Ak je človek fanúšikom crust/punku, Distax sa jednoznačne oplatí vidieť.

Finálne číslo Spiš Rocku 2023 a zároveň veľkú zodpovednosť vyhráva po dvoch rokoch opäť domáci Cliftons. Trochu som čakal, či sa chlapci nehecnú a nepripravia nejaké prekvapenie s krstom, alebo aspoň oznámením, že ich pripravovaný album je konečne k dispozícií, ale ako sa meditým dozvedám, k tomu máme stále ešte ďaleko. Malé zadosťučinenie prišlo aspoň v podobe jednej úplne čerstvej skladby - po možno desiatich rokoch tých istých, minimálne pre domáce publikum notoricky obohratých orhovačiek je to príjemné (a priam nevyhnutné) osvieženie. Pozorovanie vystúpenia Cliftons ma opäť len utvrdzuje v pre mňa dávno jasných faktoch. Poprvé, Paľo Majchrovič - napriek jeho občasným priam dramatickým rytmickým úletom - je jednoducho spevák s najlepšou farbou hlasu široko ďaleko. No a po druhé, Cliftons sa ani po 25 rokoch koncertovania nedokáže zbaviť svojich banálnych amatérskych chýb, ako sú tiché “prodlevy” po ohlásení skladieb, či nedostatočná príprava programu. Zaradiť ako prídavok ešte raz skladbu, ktorá už odznela, je v mojich očiach prosto amaterizmus. A to aj v prípade, že sa jedná o spomínanú novinku. Počiarknuté a zhrnuté, Cliftons ponúkol zhruba to, čo sa od neho čakalo - kvalitný koncert (s malým bonusom v podobe jednej novinky). No svoju vlastnú, naozaj vysoko nasadenú laťku zpred dvoch rokov určite nepreskočil.

Zábava na pódiu, ktorá je každoročne povolená iba do desiatej hodiny sa ešte na chvíľu presúva do vedľajšieho Saloonu. Žiadna veľká after párty sa ale nekoná, a zvyšný vytrvalci sa postupne rozchádzajú domov. 

Spiš Rock rozhodne opäť nesklamal. Tejto akcii lokálnej úrovne chýba možno viacero aspektov “profesionálnejšieho” hudobného festivalu - lepšie občerstvenie, vymakanejší stage, stánky s merchom, otravní sekuriťáci, vrece peňazí, skákací hrad ... Návštevnosť síce bola vďaka silnejšej propagande tento rok podľa môjho názoru o niečo vyššia, ak však vynecháme množstvo cezpoľných (ktorí majú môj veľký rešpekt) z Popradu, Prešova, či dokonca Bardejova, deti a náhodných okoloidúcich, ostane nám možno stovka skalných domácich priaznivcov. Naozaj smutný fakt, že iba takáto mala hŕstka ľudí v meste Spišská Nová Ves ma záujem o lokálnu muziku v rámci dobrého festivalu, ktorý je navyše úplne zdarma. 

A možno to je ten problém. Ľudia si vážia viac to, za čo musia platiť, a tak je možno čas zmeniť prístup. Čo totiž tejto akcii naopak nechýba je super atmosféra, výborné kapely, precízna organizácia, príležitosť stretnúť kopec kamarátov a možno dokonca aj trochu taký pozitívny sentiment. Zo slova “tradície” je mne osobne na grc, pokiaľ sa jedná o zastaralé, nepotrebné, či dokonca nebezpečné postupy v myslení. V tomto prípade však dúfam, že sa tradícia Spiš Rock Festu zachová aj do budúca, pretože som presvedčený, že je stále dostatočná skupina ľudí, ktorá v tom vidí zmysel. A našťastie je tu stále niekto, kto si to dokáže zobrať na svoje plecia a tlačiť to ďalej - v tomto prípade hlavný organizátor Faky, ktorému môžeme byť všetci vďační za kus dobrej roboty (nie tej). Tak hádam mu ten entuziazmus a nervy vydržia a tí, čo tu aj po septembri zostánú, sa hádam v júni 2024 vidia v Madaras Parku znova ..

Väčšina foto s dovolením požičané od: Ľubomír Palušák