REPORT

Prichádzam do Collossea poctivo ešte pred začiatkom, pretože očakávam slušnú účasť a nemám záujem tráviť pol večera prešľapovaním v rade. Pred klubom sa to už hemží množstvom ľudí, a musím teda povedať - takú módnu prehliadku som už nevidel dlho. Obecenstvo akoby prišlo ukázať, kto je väčši "punker" - ako by šlo o nejakú súťaž, kto bude mať najvačšie číro, najviac vybíjaných opaskov a najkožennejšiu budnu. Vyhráva pätdesiatnik s obrovským nápisom “FUCK THE USA” na tričku. Áno, ja rozumiem, že to má zrejme reprezentovať jednu z najznámejších skladieb hrdinov dnešného večera, ale .. celkovo sa v tomto crowde cítim  trochu divne. Nie preto, že by som vo svojej slušnej košielke s firemným rupsačikom na chrbte “nezapadal” do davu, ale jednoducho toto už azkosi ide (s vekom?) čím ďalej, tým viac mimo mňa. A tak to celé prejdem len so súcitným úsmevom na tvári, a pocitm akejsi prenesenej trápnosti v hlave. Sorry.

Keďže som posledný Exploited skôr prešantil v dave, dnes som sa rozhodol vybrať si teplé miestečko na balkóne a vychutnať si celý večer v kľude a s dobrým výhľadom. Ako support sú  pripravení topoľčianskí Začiatok Konca. Aj keď túto bandu registrujem samozrejme veľmi dlho,  nie som si istý, či som ich vôbec niekedy doteraz videl hrať. Tak aspoň jeden seriózny dôvod pre dnešnú návštevu. Chalani majú priam perfektný zvuk - možno až na trochu podcenený spev -  všetko znie výborne, a špeciálne bicie. Skladby sú rezké, ale len menšie množstvo z nich je zaujateľných a zapametateľných. Asi nie je ľahké otvárať pre Exploited a chápem určite aj nejakú nervozitu, ale od kapely, ktorá je na scéne takto dlho by som určite čakal trošku väčšiu komunikáciu s publikom a silnejšiu pódiovú show. Navyše, sála sa počas ich vystúpenia solídne zaplnila a strhla sa aj pekná tancovačka, takže nebol dôvod držať sa vzad. Asi sa nestáva často predviesť svoju muziku live pred takýmto množstvom ľudí, a tak je rozhodne dôležite rozbenúť svoje číslo na absolútne maximum. Mńa teda najviac zaujalo parádne metalové sólo v podaní gitaristu v jednej zo skladieb, no a publikum hlavne posledá vec, čo bol ale paradoxne cover od kapely DPH. Slušné vystúpenie, rozhodne punkového fanúšika neurazí, ale osobne si myslím, že sa z toho dalo vyťažiť viac.

Asi som sa príliš vytešoval skvelému zvuku, lebo to sa zmenilo príchodom The Exploited. Zabitá gitara, nevýrazna basa (tieto problémy skôr spôsobené samotnými hudobníkmi a ich technikou), no a počas celého koncertu napískavajúci mikrofón - aj keď som videl, že majster zvuku sa snaží robiť, čo sa dá, toto akosi odstrániť nešlo (možno by pomohlo aj menej búchania mikrofónom o hlavu). Vždy mi príde náročné odhadnúť divácku účasť v Collosseu, ale to je medzitým naozaj poriadne plné, tipol by som, že viac, ako pri predchádzajúcej účasti tejto kapely. Už dlho som tu nevidel pri punkovej akcii taký nátresk - ak vôbec. Ak sa nedá prejsť po schodoch, vieš, že to je už priveľa. Dav sa zvŕta od prvej skladby v masívnom pogu, zhora to vyzerá priam až nebezpečne a v duchu si vrávim, že tam by som teda teraz byť nechcel! 

Myslím, že oproti zostave zpred necelých štyroch rokov je zmena iba na poste gitaristu. Jediný stabilný člen kapely je samozrejme spevák Wattie Buchan - ten sa snaží zo začiatku trochu komunikovať s publikom, ale úprimne nechápem, ako si môže myslieť, že tej jeho škótskej hatlanine niekto rozumie. Zrejme to nakoniec došlo aj tejto 65 ročnej legende svetového punku, a zvyšok koncertu sa obmedzuje na jednoduchú štruktúru pri každej skladbe v podobe: “Anyway - Do it! - Fuck you!”. Oveľa väčšiu zábavu majú security guys strážiaci situáciu z boku pódia. Každú chvíľu sa snaží niekoľko odvážlivcov (blbcov, pozn. autora) vyškrabať na pódium, kaziť (možno nevedomky) kapele vystúpenie, do čoho musia zasiahnuť pripravení chlapci. Je treba povedať, že tí sa vždy snažia na prvý pokus slušne upozorniť daného jedinca, aby okamžite skočil naspäť, ale každou skladbou sa situácia zvrháva viac a aj im už evidentne dochádza trpezlivosť. A to hlavne preto, že každá takáto nechcená návšteva pódia a jej poklonkovanie preč so sebou prináša rozkopnutie ventilátorov, ktoré majú za úlohu dodávať maestrovi za mikrofónom cirkulovaný vzduch, aby ho tam náhodou nevystrelo. Bolo mi ich až trochu ľúto. Je jasné, že v tomto prípade nemôžeme povedať, že odzneli aj nové veci, keďže posledný album The Exploited sa dátuje do roku 2003. V rámci show sme ale mali možnosť počuť všetky podstatné hity, ako Troops of Tomorrow, The Massarce a samozrejme Beat the Bastards, takže dav si prišiel na svoje. No a ako prídavok nudná odrhovačka Sex and Violence - v tej chvíli sa už na pódium “legálne” dostávajú úplne všetci, ktorí sú tam schopní vyliezť a získavajú možnosť akože odspievať celú vec s kapelou. Romantický záver, vskutku. 

Toto už sledujem opäť celkom premyslene z bezpečia schodov pri východe. The Exploited neurazili, ale ohúriť mohli rozhodne iba fanúšikov, ktorí majú pocit, že počúvať The Exploited “is a must!” a poťažmo teda nejaký status pravého punkera. Pri pohľade na falošne kvíliacu mládež na pódiu, kde verím, že pre niektorých z nich je toto highlight života a zadosťučinenie, že dnes večer niečo dokázali, ma opäť zaplavuje ten čudesný pocit prenesenej trápnosti a konštatovanie, že aj keď koncert bol zábavný, dnešnú akciu som mohol úplne pokojne vynechať. A tak môj highlight večera ostáva pekná slečna na vstupe, ktorá rozdávala pečiatky.