RECENZIA

Ak som to celé správne pochopil, príbeh albumu sa v podstate odohráva z pohľadu ženy, resp. smerom k nej. Anna obsahuje naozaj vysokú dávku emancipácie (a vlastne aj feminizmu), ktoré zachytáva na pozadí spektra tém od pocitu vlastnej menejcennosti, domáceho, ale aj verejného násilia, problematiky potratov až po tragédie vojny, čím je v tomto ohľade v rámci našej úbohej krajiny (a priľahlého vesmíru) dostatočne nadčasový (a nerobme si ilúzie, ešte aj dosť dlhý čas bude). Je naozaj zaujímavé, že kapela s čisto mužským osadením sa rozhodne spracovať takéto témy, rozhodne to však pokladám za celkom obdivuhodné a progresívne. Texty sú koncipované miestami až tak poeticky, že pri kúskoch ako Kráľovské semä či Telo, v ktorom si, mám trochu problém pochopiť, o čo vlaste ide. Samozrejme, to môže byť čiste iba môj problém. (som si istý, že chlapci mi dajú peknú lekciu na najbližšom náhodnom stretnutí na pive :D).

Zvuk dosky hodnotím veľmi pozitívne. Páči sa mi, ako znejú bicie (priam perfektný snare aj kick), ktoré sú miestami rytmicky vysoko nápadité (Anna spí, Eva) a celú vec oživujú častokrát nečakaným striedaním tempa (Kráľovské semä, Tma). Pri strunovom nástroji sa mi zasa takmer nechce veriť, že toto celé je dielom iba basovej gitary. Podobne vieme nájsť veľmi dobre spracované - miestami až melodické! - riffy (Súhlas,  Rázcestie). Po husliach ako "bonusovom" inštrumente na predchádzajúcom počine Matka sa tentokrát objavuje dychový nástroj, ktorý výborne dopĺňa atmosféru a hlavne v záverečnej veci pasuje ako "riť na šerbeľ". Medzi najzaujimavejšie a najvydarenejšie pokladám už zmienené Anna spí (na ktorú je natočený aj brutálne dobrý videoklip), Súhlas, ale aj skladby V korunách stromov či Menej. Dovolím si tvrdiť, že za atmosféru a vokálny prejav v posledne zmienenej (ale aj v ďalších) by sa nehanbil ani taký Keith Flint. Samozrejme si nemyslím, že by to bola intencia, a neviem či to už niekoho predomnou pri počúvaní tohto albumu napadlo, ale skutočne tam cítim nádych Prodigy. A aby som to zaklincoval ešte viac, dokoca aj Portishead! (to teda čumíte, čo všetko autor počúva haha, šach mat!)

Pre mňa osobne ako fanúšika rýchlej, melodickej a harmonickej muziky, je album Anna v podaní Ničiteľa krokom vpred. V tomto smere je k môjmu vkusu bližšie ako predchádzajúce dielo - áno, hudobne je album určite trošku melodickejší a aj rýchlejší. Samozrejme pri speve budeme hľadať spoločnú reč len ťažko, keďže moje hudboné videnie je silne založené na vokálnych linkách, a v štýle, ktoré produkujú kapely ako práve Ničiteľ sa o speve ako takom hovoriť naozaj nedá. Aj tu by som však vyzdvihol mierny posun - stačilo jedno preštudovanie textov, a takmer všetko začalo byť relatívne zrozumiteľné (toto rozhodne neplatilo napr. pri spomínanej Matke).

Hudobne je záver albumu zaranžovaný geniálne a patrí k najsilnejším okamihom celej nahrávky. Ničiteľ svojím tretím albumom definitívne a nadobro vryl svoj odkaz do nielen slovenskej undergroundovej scény (Anna vyšla v spolupráci labelov až z piatich európskych krajín!) napriek tomu, že tento štýl muziky určite nie je pre každého. Zdá sa, že produktivita kapely je relatívne stabilná, som teda celkom presvedčený, že ďalší release nenechá na seba čakať dlho a som už teraz úprimne zvedavý na novú tému. Na záver už len peace, pretože:

Snom je život bez strát.
Snom sú vzťahy bez vád.