BLOG

Cez Vianoce 2005 sme mali ambiciózny plán – nahrať v štúdiu dve nové skladby a vydať ich ako dvojsingel. Nahrávanie aj mix v dnes už neexistujúcom legendárnom analógovom štúdiu RUNNER sme stihli za jeden deň, ďalší sme dávali dokopy booklet a skladali CD-čka. A aby toho nebolo málo, rozhodli sme sa k titulnej skladbe V maskách natočiť aj klip, keďže som si zhodou okolností pred nejakým časom zadovážil digitálnu kameru. Áno, to bola ešte doba, keď ste na natočenie videa potrebovali špecializovaný prístroj, ktorý nemal doma len tak hocikto. No a čo viac treba na klip? Kamera stačí, či?

V maskách 4K:

Hoci sme už mali za sebou seriózny album DVE NULY z roku 2004, stále sme boli viac-menej neznáma kapela, takže žiadať niekoho o pomoc bolo absurdne beznádejné. Opäť nám teda zostalo len to povestné DIY, a to v tej najčistejšej (a najšialenejšej) podobe. Všetko okolo klipu sme si zabezpečili sami v našej vtedajšej trojici Balki-Dido-Tomáš. Produkcia spočívala v nákupe výkresov a fixiek na výrobu masiek a troch najlacnejších neznačkových pív z Kauflandu (ťažko sa vtedy žilo no). Celkový rozpočet klipu sa teda hýbal niekde na úrovni 45 slovenských korún, čiže dnešných cca 3 € aj so započítaním inflácie.

Scenár bol jednoduchý – jedna interiérová scéna, kde seriózne režeme do nástrojov, a jedna exteriérová, v ktorej náhodne poskakujeme medzi garážami. Popíjanie piva/fajčenie bol vlastne jediný ako-tak premyslený akt. V skúšobni, ktorá bola samozrejme v jednej z garáží, stála kamera staticky na polici. Vonku točil ten, kto práve nebol na obraze. Práve preto v záberoch s pohyblivou kamerou nikdy nie sme všetci traja – s výnimkou časťí, kde som kameru držal ja. A tak sme už v roku 2005 priniesli do éteru selfie, netušiac, akú revolúciu to o pár rokov spustí 😄

Špeciálne šťastie sme mali práve na druhý deň natáčania – počasie nám doprialo čistú modrú oblohu a skoro čerstvý sneh, čo klipu nakoniec dodalo charakteristickú atmosféru. Jeden deň interiér, druhý exteriér a bolo hotovo* (a to sme ešte polovicu exteriérového dňa strávili šmýkaním sa na gume po snehu).

Za ďalšie tri dni, na Nový rok 2006, bolo všetko vyexportované, prekonvertované a postrihané na mojom počítači v Prahe. Neuveriteľné, čo sa kedysi dalo stihnúť za týždeň – nahrať a vydať EP, vymyslieť, natočiť a postrihať klip, presunúť sa vlakom ŽSR do Prahy. Dnes to trvá mesiace, a to s neporovnateľne lepšou technikou, tímom ľudí, či apkou na objednanie si jedla z miesta. Čím viac máme možností, tým komplikovanejšia je cesta.

Nastal však ďalší problém: ako naše dielo ukázať potenciálnym fanúšikom. Na náš oficiálny web sa dala na stiahnutie umiestniť iba malá komprimovaná verzia. Problém bol aj s miestom na mojom harddisku, a tak som video v plnom rozlíšení (720×576 - viac sa vtedy bežnou kamerou ako moja Canon MVX200i natočiť nedalo) zmazal, keďže som si nevedel predstaviť, načo by mi bolo. V polovici roka však začala naberať obrátky nová streamovacia platforma, o ktorej ale zatiaľ vedel iba málokto. Bol to YouTube a dalo sa naň nahrať video do veľkosti 100 MB. Navyše internet mal v tých časoch upload možno 10 kB/s, takže som zmenšil už zmenšenú verziu, aby som ju stihol nahodiť aspoň za pár hodín a neprišiel pritom o majetok.

Po rokoch som to, samozrejme, začal ľutovať. Zachránila nás až táto nová doba, keď je možný upscale pomocou umelej inteligencie. Nie je dokonalý, ale oproti pôvodnému uploadu je to nebe a dudy. A ak sa vám to náhodou nezdá, tu je teda originálna verzia z roku 2006:

Pokiaľ sa dá dnes dohľadať, v rámci slovenskej punkovej scény mali svoj klip na YouTube už v roku 2006 naozaj iba legendy (ktorým ho tam nahrali fanúšikovia) alebo digitálni priekopníci. A teraz pozor – medzi nimi aj naši domáci súputníci Decis, ktorých klipy tam viseli už v auguste, a teda nás dokonca ešte o pár mesiacov predbehli! Darmo, novoveská scéna vtedy udávala trend nielen na pódiách, ale aj v ešte len rodiacom sa digitálnom priestore.

V roku 2026, keď sme všetci rozmaznaní vysokými rozlíšeniami, je pôvodná verzia takmer nepozerateľná. Reupload síce začína so štatistikami a komentármi od nuly a veľkú budúcnosť už zrejme mať nebude (ZoPsaHlava skončila v roku 2010 a nová generácia sa k tejto „predpotopnej“ scéne dostane len ťažko), stále je to však podstatný artefakt česko-slovenskej punkovej histórie. Ak už nič iné, hádam to môže byť aspoň malá inšpirácia pre súčasné kapely, ktoré sa trápia s financovaním či produkovaním svojich videoklipov. V maskách jasne dokazuje, že slušné dielo sa dá dať dokopy aj za cenu jedného škoricového latéčka z nejakej nepredraženej bratislavskej kaviarne. Dôležitý je hlavne ten entuziazmus. A možno aj zdravá dávka naivity.

* Tomáš tvrdí, že sme všetko stihli dokonca za jediný deň, čo mi pri tom objeme práce príde neuveriteľné, preto som to opísal ako dvojdňovú záležitosť. Pamätať si tieto udalosti po dvadsiatich rokoch nie je jednoduché.