RECENZIA

Chlapci nám toto CD-R (pekne “potetované“ technológiu lightscribe) zabalili do skutočne zaujímavého bookletu. Ten okrem všetkých samozrejmých náležitostí ako info o kapele a štúdiu, ďakovačky, venovania (Adrián Tóth, R.I.P) a textov, obsahuje aj kresby istého autistického chlapca. Vydali si ho samozrejme sami v rámci D.I.Y.

Poďme k samotnému obsahu. Zostava sa za tie roky samozrejme trošku – respektíve výrazne pomenila a momentálne kapela pôsobí v štvorčlennom zložení, pričom hrá na dve gitary. Škoda, že toto sa väčšmi neprejavilo aj na tejto nahrávke – obe hrajú totiž prevažnú časť to isté. Veľké plus tejto platne je zvuk, ktorý vranovské štúdio TRETRADROT zvládlo z môjho pohľadu skutočne na výbornú.

Formácia No Future sama seba označuje ako napoli alternatívnu, a tento prvok sa naplno prejavuje v podobe šialeného ☺ screamu v songoch “Obdobie odcudzenia”, “Utopiť sa“, alebo „Moc a viera“, či tvrdého metalového chrapotu v piesni „Bohovia“.

K najvydarenejším veciam na albume patrí jednoznačne skladba „Je to tu zas“, ktorá svojím tak trošku netradičným poňatím v rámci tohto žánru vyčnieva nad ostatné, taktiež „Duševný kolaps“, ku ktorej už chalani stihli natočiť aj jednoduchý, ale veľmi pekný videoklip, alebo pieseň s nirvánovským nádychom „Vo vlnách sebahľadania“.

Medzi inak viacmenej dosť depresivnými („najhorší som v tom, čo viem robiť najlepšie / a stratil som to, čo som mal najradšej“), vážnymi („človek je horší ako zviera, keď ho pritom ženie moc a viera“), trefnými („iluzórny únik v ulite strachu / jeden možný spôsob ako nájsť čistú pravdu“) a takpovediac „zamýšľajúcimi sa“ textami („načo je oceán všetkých prázdnych slov? / chcem byť sám sám sám, len tak sám so sebou“) - ktoré majú miestami až umelecký nádych („zmáčaný od sĺz daľeko od domova / mramorový smútok z návratu do lona“) - nájdeme aj jeden východniarsky úlet na odľahčenie v podobe skladby „Nebudzem dobrý“.

Album obsahuje 10 vypaľovačiek, minutážou je ale porovnateľný s niektorými 14-15 trackovými punkovými nosičmi. Práve tu prichádza aj moja menšia výtka - niekedy je menej možno naozaj viac, a to by zrejme malo platiť aj v muzike – chlapi zopár skladieb zbytočne naťahujú, čo im síce neuberá na kvalite, ale môže sa stať, že pesnička začne nudiť.

Skutočne charizmatický hlas speváka Slava alias Pilota, vydarené skladby plné myšlienok a perfektný zvuk dáva albumu „Obdobie odcudzenia“ slušný potenciál a opäť ho radím medzi tie, na ktoré sa oplatilo počkať si dlhšiu dobu. Rozhodne kvalitná záležitosť na našej scéne, ktorá určite stojí za vypočutie! Pevne verím, že následovnej tvorby No Future sa už tentokrát dočkáme o čosi skôr, v čom im ja osobne veľmi držim palce ...

Táto recenzia bola pôvodne uverejnená na PUNKGEN.sk pod názvom NO FUTURE - OBDOBIE ODCUDZENIA CDr