RECENZIA

Jednoduchý farebný booklet s kopou fotiek a len veľmi strohými základnými informáciami ukrýva vo svojom vnútri potlačené CD-R. Pravdupovediac, nevidím zmysel poplátať dve strany zo 4-stránkového bookletu fotkami na úkor podstatnejších vecí, ako sú napríklad texty. Poďme ale k samotnému obsahu.

Toto dielko otvára svieža vecička „Po opici“, ktorá svojím textom jednoznačne spadá do strihu 77. Vynikajúci prvok tejto skladby je skvele zaspievaný a prevedený refrén. Naopak neuškodilo by si poriadne doladiť basový nástroj. Nasledujúca skladba je už z celkom iného súdka, čo sa ideovosti týka; chlapci za doporovodu temnejšej muziky vysvetľujú svoj „Antifa“ postoj v spoločnosti. „Ja sa nechystám meniť – to radšej zmením celý tento svet“ je zasa troška naivný popevok z refrénu ďalšej piesne „Ostanem taký“. Tá ale napriek tomu patrí určite k tomu lepšiemu, čo môžeme na albume počuť. Nasleduje opäť uvolnenejšia záležitosť „Rock n roll town“ s klavírnym prvkom. Jednoduché -  nenadchne, neurazí. Je jasné, že v Prešove musí byť na uliciach veselo ako v kovbojsku ☺ Teda aspoň podľa tejto partie. „Spomienka“ je celkovo nezaujímavý a viacmenej nič nehovoriaci song ako textovo, tak aj hudobne, takže sa rovno presuňme k vypaľovačke „Pakáranská“, ktorú by som opäť zaradil k tým vydareným. Tvrdšia muzika so zaujímavou pochmúrnou melódiou a depresívnejším textom. Refrén znova veľmi nápadito odspievaný, aj keď miestami máličko falošne. No ale veď predsa len, riešime punkovú scénu, nie superstár. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúca „Čo je“, ktorá nasadzuje ešte rezkejší rytmus. Neviem podľa čoho bola pomenovaná ďalšia skladba „Tridsaťsekundovka“, ale podľa stopáže zrejme nie. Vytkol by som opäť hlavne myšlienkovú stránku veci. Vyhlásenia typu „Jebem celú políciu, jebem celý svet / ja uznávam anarchiu kričím Punk`s not dead!“, či „Pobijeme policajtov do jedného, zabijeme aj toho posledného“ mi pripadajú vyslovene hlúpe. Skutočne tie „správne“ recepty na fungovanie sveta. Berte si príklad mládež! Aj toto je však určitý názor, a to treba rešpektovať. Otázkou je len dokedy sa ním budú v živote títo páni oháňať ... Predposledná skladba „Prepáč láska“ má naopak celkom sympatickú ideu o súdržnosti, čestnosti a hrdosti. Len pozor na pokrytectvo chlapci, tak aby heslo „Veď máme svoje názory, za ktorými budeme stáť“ platilo aj v realite. Záver len desaťskladbového debutu obstaráva „Medveď“. Zbytočná skladba o víne (ak som to teda správne pochopil), ktorá by s normálnym textom možno celkom ušla. V takomto prevedení však nestojí za zaradenie ani ako bonus. Bohužiaľ.

Treba ešte spomenúť, že chlapi zrejme nahrávali tento album na viackrát, čo sa prejavilo na zvuku. Rozdiely medzi jednotlivými skladbami sú markantné. Nie je to nijak zvlášť odpudzujúce, ale mne osobne to vadí.

Samotná kapela naďalej nezaháľa; navštevuje štúdio, kde  produkuje stále nové skladby. Verím teda, že sa od Sistem Erorr dočkáme v budúcnosti aj trocha kvalitnejšieho a hlavne vyzretejšieho materiálu. Bodaj by bol ich odkaz „A čo bude ďalej ...“ myslený práve takto.

Táto recenzia bola pôvodne uverejnená na PUNKGEN.sk pod názvom SISTEM ERORR - A ČO BUDE ĎALEJ ... CDr