RECENZIA

To som už do ruky dostal originál CD a hor sa s ním ihneď do BD Recordéra cez TV, keďže v mojej domácnosti sa už istý čas nenachádza ani len CD-ROM mechanika v compe, nie že to ešte nejaký seriózny prehrávač :D

Nie som nejaký veľký odborník na slovenský metal, málo sa mu venujem. Ale asi s tým začnem. Ovšem, ak všetok slovenský metal znie aspoň podobne ako Godfail! 12 skladieb vrátane vskusného intra, čiste vokálnej skladby “Fatherfucker“(ktorú by som naozaj rád videl odprezentovanú naživo), podareného, typicky humorne pretextovaného coveru od Roxette, či kvázi bonusu na záver v zbrusu novom štýle vynájdenom týmito pánmi s názvom „Hip Hrob“ – to celé tvorí tvrdý, melodický a energický celok s názvom Godfail .

Ak by som týchto chalanov nepoznal, a teda hlavne frontmana Jožka alias Falusoida, tak by som asi naozaj nevedel, čo si mám o týchto ľudoch myslieť vzhľadom na jednotlivé texty. Godfail nás zavedie niekde na rázcestie medzi pomyselným nebom a peklom, dobrom a zlom, životom a smrťou. Celý album sa nesie hlavne v znamení sarkazmu, kde sa kapela vysmieva z náboženských dogiem, či dokonca zmienenej smrti, prípadne vo veľkom opisuje rôzne sexuálnym pohnútky - a to všetko miestami mixuje dohromady! Medzi najvydarenejšie veci by som zaradil skladby “Nevítaný hosť” (na ktorú je natočený aj fakt solídny klip), “Kniha bez stránok“, „Absencia Reality“, „Vraždím keď spím“, „Amorove ihly“, či spomínaný cover „Prídi na môj kar“ a „kňazojebač“ ... no a to som už vymenoval takmer všetko. Ale aby sme neboli až prehnane pozitívni, tak napríklad ideová linka skladby „Pomáhať a chrániť“, z ktorej názvu je zrejme jasné, čo opisuje, je podľa mňa až príliš zaujatá a tým pádom nie celkom objektívna. To je ale len drobná škvrna na celej veci.

Najviac zarážajúca je ale – a to v pozitívnom zmysle slova – pre mňa „profesionalita“ tohto počinu. Skvelé inštrumentálne prevedenie skladieb - kde buebník ide ako stroj a gitary kombinujú luxusné vyhrávky - ktoré samotné sú výborne skomponované so skutočne prepracovanými aranžmánmi. Nad tým všetkým ale vyčnieva hlavný vokál. Spomínany spevák kapely Jozef, ktorý práve stojí za väčšinou tvorby Pseudosapiens, je skutočne veľké plus celého albumu. Tohto človeka som pred mnohými rokmi spoznal ako nespievajúceho bubeníka v už vyššie zmienenej formácii Na Smiech, kde odvádzal skvelú prácu. Dajte mu ale do ruky gitaru, postavte ho pred mikrofón, a vtedy príde skutočná mágia. Spevu naozaj takmer nie je čo vytknúť. Od tých najspodnejších chrapľavých polôh až po vysoké tóny - všetko hravo. Technicky vyzreté a pestré prevedenie, proti ktorému by nemohol namietať ani taký tvrďák ako Paľo Habera. Ak by som mal klobúk, okamžite dávam dole.

      Podľa mojich posledných info, chlapci už finišujú s prípravou druhého albumu. Napriek ich vyhláseniam, že bude menej melodický (čo by som predsa len zvážil, pretože veľmi výrazne pozitívnym prvkom je aspoň pre mňa brilantná práca práve s melódiami), určite zachovám priazeň a už teraz sa na neho úprimne teším. Už teda trošku starší počin Godfail, vážení, rozhodne odporúčam! Pri zaobstaraní si originálu navyše aj fyzický bonus v podobe klasického CD s obalom, bookletom s textami, ďalšími info a jendoducho všetkým, čo k tomu patrí. Tak teda, nie je čo riešiť!