REPORT

Okrem Distaxu - ktorý som ale naživo vlastne tiež ešte nevidel - mi mená kapiel veľa nehovoria, a tak vám tento roport sprostredkujem ako úplne nezávislý pozorovateľ :) Už z vyššie uvedených dôvodov mi ale uniká prvá kapela večera - MEDICATION TIME z Lúčenca. Ako správne poznamenal vedúci zájazdu Marek M., ako naschvál hrá prvá kapela s najkratším programom - podľa mojích informácií, úderný set trval neuveriteľných cca 8 minút :) Niekedy trošku nerozumiem tomuto novodobému trendu ultrarýchlych koncertov, kvôli pár minútam riskovať životy po zasnežených a rozbitých slovenských cestách ...

Zdá sa, že ak nie sú koncerty až tak často, vie si cestu nájsť viac ľudí. Oproti mojej prvej návšteve v tomto priestore je to tu zaplnené naozaj slušne, odhadom snáď okolo 70 kúskov. Opäť ale platí, že domácich je tu tak max 20% (čo je mimochodom presne 14 :D), pred budovou nájdeme zmesku poznávacích značiek pomaly z celého Slovenska.

Druhý sa na improvizované pódium, ktoré sa evidentne pripravuje špeciálne na tieto akcie, kedy sa slušné reštauračné zariadenie zmení na nepoznanie (vypratané stoly, koberce na zemi, odhlučnené steny atď.) chystajú MENTAL TENSION zo Žiliny. Energický hardcore, dobrý bubeník, ktorý do toho reže tvrdo a úderne a celkom zábavný prejav speváka, ktorý si z nejakých dôvodov nasadzuje na hlavu akúsi prilbu a počas setu šermuje dreveným mečom :D Doplnil to aj vtipnými poznámkami medzi skladbami, a tak je koncert tejto kapely dostatočne zábavný. Môže byť!

Ďalšia kapelka je trojčlenná formácia zo Stropkova (aspoň myslím), ktorí nesú označenie grindcore (aspoň myslím :D) GRINIDNG JESUS BROTHERS. Štýlový rozdiel oproti predchádzajúcej kapele je celkom značný. Skladby sú miestami v pomalšom rytme, s lenivejšími pasážami, čo sa týka bicích. Musím povedať, že toto mňa osobne baví o trošku menej, ale napriek tomu kapela podáva slušný výkon a hlavne na spevákovi je vidno, že si koncert užíva a tak to má byť.

Popritom prekvapujúco stretávam aj Mr. X z kapelky My o vlkoch, a tak chvíľu strávim debatou obsahujúcou hlavne samé superlatívy na ich debutový album, ktorý som už opisoval TU!

Ako "hlavná hviezda" dnešeného večera nastupuje popradský DISTAX. Tu sme sa dostali na počet ľudí na pódiu až na číslo 5. Nezvyklé. Okamžite od prvých tónov mi to príde inde, ako predchádzajúce veci. Nerád by som nejako poškodil ostatné kapely, ale toto je akoby sme sa odrazu dostali k profi veci. Neviem, či je to spôsobené aj tým, že počujeme dve gitary, ale rozhodne je DISTAX jednoducho na vyššej úrovni, čo sa celkového soundu a aj prejavu týka. Škoda, že rovnako ako celý večer, je spev jedna veľká nezrozumiteľná machuľa. V tomto priestore (ale zasa aj v rámci týcho štýlov) toho naozaj veľa nevymyslíš. Namakaný bubeník, parádne vymyslené vyhrávky a precítené vystúpenie speváka. Čo ma ale samozrejme zaujalo najviac, je dievčina za gitarou. Toto sa v naších končínách často nevidí. Mal som už síce možnosť si zahrať na jednom pódiu s ženskými zoskupeniami, ale toto mi predsa len prišlo akési iné. Táto holka by ma, čo sa týka technického prevedenia, razom strčila do vrecka. Na pódiu s gitarou jej to vyslovene pristane. A ktomu všetkému ešte absolútne očarujúci úsmev na tvári ... No áno, troška romantiky do toho bordelu! A keď už spomíname Romana, vďaka jeho excelentnému výkonu, keď ju po koncerte oslovil následnovným spôsobom: "Hej čau tuna kamošovi sa páčiš" - čo bolo akoby cestovanie časom späť do roku 1997 na základnú školu ty vole - som mal tú česť si s touto pre mňa hviezdou večera prehodiť aj pár slov.

Čo dodať! Super kapely, kopec ľudí, 13 známych a navyše láska na prvý pohľad - skvelá akcia! :D Domov sa v podguráženom stave hore kopcom už v napoli rozmočenom snehu ide ešte ťažšie, ale stálo to za to. Dovi nabudúce.