REPORT

O pol deviatej sa ocitám pred klubom, a je tu opäť husto. Pokladňa hlási beznádejne vypredané, no narozdiel od minuloročného koncertu, kde sa ľudia márne na poslednú chvíľu snažili zohnať lístky, pobehuje po okolí tentokrát dosť priekupníkov. Vchádzame dnu a hneď dostávame očakávanú facku – nedýchatelný vzduch (napriek zákazu fajčiť v celom klube), strašné teplo a ľudia natlačení ako sardinky. Pravdupovediac nerozumiem celkom presne usporiadateľskej agentúre Conspiracy, prečo dáva koncerty takéhoto formátu do klubu, kde ešte aj na záchod bolo potreba vystáť 5-minútový rad. Atmosféru to možno vytvorí, ale pre drobnejšie postavy a labilnejších ľudí je tento stav doslova životohrozujúci ... Ale čo už, buďme radi za to, čo je.

Miesto  „predkapely“ (neznášam to označenie) si vyslúžila partia STRUNG OUT. Ich efektné intro troška pribrzdil technický problém na jednom z gitarových aparátov, ale potom už títo američania odpaľovali jednu pecku za druhou. Bohužiaľ, veľa som z ich vystúpenia nemal, pretože som ho sledoval takmer spoza pódia (áno, polkruhové javisko Lucerna Music Baru to umožňuje), a tak napriek celkom energickej show sa odchádzame von troška nadýchať pred hlavnou hviezdou večera. Po ceste si objednávame ešte po pive za 40 Kč ☺

Po skončení Strung Out sa už ale predierame davom vpred, a zakotvíme priamo v strede asi meter od scény. Atmosféra hustne, keď už po pódiu pobiehajú a aparáty pripravujú známi členovia „NOFX-crew“ Jay a Limo (plus menej známi gitarový technik). Kapela si dáva pekne načas, šialený dáv zbytočne vytrvalo skanduje „nou-ef-ex!“. Nakoniec sa však samozrejme ako inak dočkáme;  prichádzajú bubeník Smelly, gitarista a zároveň trumpetista El Hefe, ďalší gitarista Eric Melvin a samozrejme veľká osobnosť punkovej scény – aktuálne modrovlasý Fat Mike! (ktorý už mimochod medzičasom vôbec nevyzerá „fat“).

NOFX začali jazzovo, zrejme na rozcvičku inštrumentálkou „Flossing a Dead Horse“ (neskôr sa zistilo, že to bola úplne iná skladba, poz.). Za ňou ale už nasledovala prvá vypaľovačka „Perfect Goverment“. Môjmu súputníkovi po prvom songu vyskakuje rameno, ktoré sa mu ešte podarilo napraviť a udržať sa, ale po štvrtej skladbe je už táto operácia príliš náročná, a tak odchádza pogovať do trocha miernejších vôd :D NOFX neustále striedajú tempo skladieb. Tými pomalšími sú myslené prevažne songy v reagge rytme, ktorých majú neúrekom. Hefe zavše mení gitaru za trúbku, a popritom chlastá a vychvaľuje miestne pivo. Fat Mike nasáva vodkový drink cez slamku, pripevnený na stojane od mikrofónu ☺  Ako však  koncert plynul, nedostavovali sa žiadne skutočné hitovky typu Stickin` in my eyes, Don`t call me White, Leave it alone, Green Corn či Franco un-American, čož ma dosť sralo. Mohli sme teda počuť prierez celej tvorby; zahrané bolo takmer z každého z 11-tich albumov, ale povedal by som, že sa jednalo prevažne o akoby  „béčkové“ songy. Zrejme ďalší vtípek od NOFX - prišli nasrať miestnych punkerov tým, že nezahrajú žiadne známe veci ☺ Svojsky to niesli aj niektorí „tiežfanúšikovia“. Keď Mike v jednom momente podal do davu fľašu minerálky, aby sa zopár šťastlivcov mohlo osviežiť, o dve sekundy letela naspäť tesne míňajúc jeho hlavu. 

Po odohraní asi 20tich skladieb kapela odchádza do backstage, ale po mohutnom skandovaní sa samozrejme opäť vracia a Fat Mike anoncuje ešte ďalšie štyri vypaľovačky. Konečne prichádza skutočne veľký hit „Linolleum“, pri ktorom to v sále totálne vrie, a tak je tu aspoň malé zadosťučinenie. NOFX sa rozlúčili ich „Theme songom“, kde si zaspievali aj ostatní členovia crew, a kde si Melvin zahral na akordeóne. A ten ho uchvátil natoľko, že ešte asi 10 miút po skončení show a odchode zvyšku kapely ho nebolo možné  z pódia dostať ☺

NOFX predviedli profesionálnu punkovú show, muzikantsky perfektne zvládnutú a zahranú, s dokonalou komunikáciou s publikom. Napriek ich aktuálne prebiehajúcej európskej tour vyzerali relatívne triezvo, a dokázali celý koncert aj bezproblémovo odspievať. Hodnotiť zvuk v LMB je naozaj ťažké, skutočne záleží na mieste, kde stojíte. Bohužiaľ aj samotné „džouky“ medzi skladbami boli miestami veľmi ťažko zrozumiteľné, nie však kvôli cudzej reči, ako práve vďaka spomínanej akustike v sále. NOFX pôsobia live stále celkom sviežo, aj keď frontman Mike vyzerá, akoby už tak trošku „vyhorel“. Predsa len je v branži už takmer 30 rokov. Naopak Eric Melvin híril ako za mlada, bolo vidno, že si živé vystupovanie stále naplno uživa. Až na nie celkom šťastný playlist zhŕňam pražskú show NOFX ako výbornú, celkový dojem z koncertu však musí ísť kvôli neadekvátnym podmienkam v klube mierne dole. Každopádne verím, že to predsa len ešte nebolo naposledy ...

Nasleduje playlist (plus-minus). Songy sú v poradí, v akom ich nehrali.

1. Flossing a Dead Horse
2. Perfect Government
3. Champs Elysses
4. Malachi Crunch
5. My separation from Church and Skate
6. We call it America
7. The Brews
8. Fuck The Kids
9. My Orphan Year
10. Desperation`s Gone
11. Seeing Double at the Triple Rock
12. The Quitter
13. Whoops, I Od`d
14. Reeko
15. What`s the Matter with Parents Today
16. Radio (Rancid cover)
17. Murder The Goverment
18. I Wanna be An Alcoholic
19. Eat The Meek
20. Bottles to the Ground
21. Linolleum
22. Theme for a NOFX Album
23. + ešte jeden, čo neviem prísť na to, ako sa volá ☺

Tento report bol pôvodne uverejnený na PUNKGEN.sk pod názvom 23.8.2011 STRUNG OUT, NOFX; Praha