REPORT

Napriek tomu, že začiatok akcie je na udalosti hlásený na 18:00 a ja kvôli iným povinnostiam prichádzam až pred siedmou, nezmeškal som absolútne nič. Priestor podniku Kantina bistro je dnes na koncert naozaj prispôsobený viac ako obyčajne - prepracovaná kulisa, svetlá a dokonca aj malé pódium. Je vidieť, že organizátori si tentokrát dali záležať a ja konečne nemám pocit, že sa hrá uprostred obedového menu.

Prvý hudobný akt večera, kapelu Bigľayz, dnes vidím po dlhých rokoch. Po odchode speváka Paľa chalani dlho hľadali silu (a nového speváka) aby to mohli znova naštartovať. To sa našťastie nakoniec podarilo a za mikrofónom stojí Forus, ktorý so sebou zároveň priniesol aj druhú gitaru. Musím ale úprimne povedať, že “originál” pôsobill oveľa autentickejšie, jednoducho som mu tie “somariny” žral oveľa viac. A Forus jednoducho nemôže šermovať s gitarou aj žehličkou zároveň. Nevadi - podstatné a skvelé je, že Bigľayz je znova na scéne, pretože toto je naozaj unikátny zjav a rozhodne veľký prínos pre miestnu produkciu. Je to jedna z tých kapiel, kde sa dá bez akýchkoľvek preháňaní povedať, že čo song, to hitovka. Ich vystúpenie dostalo navyše vsuvku v podobe krátkeho setu skladieb od Čo koho do toho, keď sa k chalanom pripojil Buggi (spevák Čo koho do toho a Karavana, pozn.) a spolu odpálili niekoľko krutých kultových hitov. Prisahám, že som v tom celom počul aj trúbky a klávesy, doteraz nechápem, ako je to možné Dúfam len, že Bigľayz nebude žiť iba zo starých hitov, ako to častokrát pri týchto kambekoch býva. Ako počas vystúpenia poznamenal Majchro (spevák Cliftons pozn.), ono to vlastne dosť pripomína Visací Zámek - nikdy som si to neuvedomil, ale musím naozaj súhlasiť. A keďže sú Visáči moja česká srdcovka, pre mňa osobne bol koncert večera vybavený hneď na začiatku.

Ako druhá nasleduje punková klasika Cliftons. Ani od tohto zoskupenia sme v podstate už roky nepočuli novú skladbu (a to napriek tomu, že funguje konštantne), musíme sa teda aj tu spoľahnúť na osvečené obohraté vypaľovačky. Tie už snáď musia naspamäť poznať aj vedľa mňa stojace dievčiny, ktoré sa snažili niekomu vysvetliť, že oni chodia do kostola a asi len netrafili podnik. Pevne verím, že po vydaní druhého albumu, na ktorý sa čaká už takmer absurdných 12 rokov, sa to aj tu s novou tvorbou pohne vpred. Ešte šťastie, že Cliftons rovnako produkuje hitovkové veci a zakrepčiť si na ich koncerte je stále zábavné. Škoda len, že oproti prvej kapele sa zvuk zmenil na jednu veľkú guľu, kde ak by si na to nevidel, ani nevieš, aké nástroje hrajú. Zachraňuje to Majchrov solídny spev, a z mojho pohľadu asi najväčší kvalitatívny bonus v podobe dvojhlasu a vokálov od Štefana za bicími. Každopádne chalanom to v tento večer odsýpa, koncert bol energický, nič tam neviazlo, kapela produkovala jednu nakladačku za druhou v dobrej forme. Spokojnosť.

Medzitým zažívam moju osobnú dejovú linku, keď ma zopár ľudí z personálu zastaví a naseká mi za predchádzajúci report, kde som podnik tvrdo skritizoval za určité nešťastné udalosti týkajúce sa biznis plánu, povedzme to tak Myslím si, že sme si to dostatočne vysvetlili. Dnes môžem s radosťou napísať, že oproti predchádzajúcej akcii išla úroveň o 100 percent hore, a ak to bude týmto trendom pokračovať a bude záujem, Kantina Bistro môže dostať nálepku dobrého príležitostného koncertného klubu bez námietok. A nech už bude ktokoľvek a akokoľvek špekulovať, či minulá kritika bola naozaj oprávnena, výsledok je, že dnes už pivo rozhodne nedošlo (nemáte zač).

Hlavná hviezda večera, kapela Karavana, ktorá už brázdi pódia 25 rokov, sa dostáva na scénu až po pol desiatej. Zdá sa, že dnes neplatí žiadny časový deadline, takže to nie je problém. Ansábl tejto kapely číta toľko ľudí, ako predchádzajúce dve dokopy, pódium sa teda zaplnilo naozaj do posledného štvorcového centimetra. Nie som nejaký extrémny fanúšik reagge, no vystúpenie Karavany mi príde výborné. Rytmika okrem štandardných bicích obohatená o bohaté perkusie, dychovú sekciu je naozaj radosť počúvať a frontman Buggi a jeho komunikícia k publiku je v podsate profi (aj keď miestami možno až trošku neprirodzená vhľadom na akciu, kde sa nachádzame - toto nie je festival pre 5000 ľudi, ale vianočný koncert v domácej atmosfére, kde drvivú váčšinu obecenstva tvoria kamaráti z detstva). Pobavila ma aj situácia, keď si práve on počas skladby odskočil z pódia posedieť a zaspievať k baru. Holt, ak ti nemá kto priniesť drink, musíš si to zariadiť sám a to aj bez toho, aby si musel prerušiť skladbu Karavana predviedla solídnu show hodnú dôstojnej oslavy jubilea a poriadne roztancované publikum to náležite ocenilo. Aj tu si však dovolím pridať uštipačnú poznámku, že dve dosky za 25 rokov je na serióznu kapelu jednoducho žalostne málo.

Posledné číslo malo patriť country zábave a kapelke 3násť ciest. Rozumiem tomu tak, že toto už nemalo byť štandardné pódiové vystúpenie, ale len spestrenie zvyšku večera pomedzi stoly. Toto ma už ale trochu obišlo, keďže predsa len tento dátum priniesol na akciu kopec cezpoľných, ktorých som nevidel aj roky, a tak môj prepracovaný plán prísť dnes naozaj iba na muziku, čušať niekde pekne v kúte a úplne vynechať drinky, stroskotal ako domček z prehnitých karát.

Z podniku sa konečne vyhrniem až ďaleko po polnoci. Show ale pokračuje aj po ceste domov, keď sa parťák Prco parádne rozprestrie na zem, keďže povrch v tento predvianočný večer tvorí čistý ľad a naša koordinácia pohybov už nie je to, čo bývalo (myslené v porovnani s tým, keď sme vyrazili z domu ). Kombinácia žánrov týmto akciám svedčí, dnes sme mali možnosť počuť naozaj extrémne široké spektrum od country až po punk a rovnako pestro to vyzeralo aj v publiku. Som presvedčený, že tých cca 120 ľudí naštartovalo svoju vianočnú náladu tým správnym spôsobom. Tak teda na záver: Všetko najlepšie Karavana!