REPORT

Tento jesenný piatkový večer bol zastávkou turné “Totalni Hrušky Tour 2022". To bolo zároveň venované oslave 25. výročia slovenskej pop-reagge-punk (ako sa sami predstavujú) stálice Smola a Hrušky, kde im sekundovala stálica česká - už legendárni punkáči Totální nasazení. Tí koncerty na slovenskej časti turné (ktoré mimchodom zahŕňalo 7 domácich a 5 zastávok u susedov) otvárali.

Napriek tomu, že “Totáči” fungujú už 32. rok, pre mňa je to premiéra - doteraz som nemal to šťastie na nich natrafiť live. A môžem povedať, že splnili zhruba to, čo som od nich čakal. Hitovkové melodické skladby, pekne od podhlahy v klasickej trojke gitara-basa-bicie. Muzika je rovnako celkom výrazne šmrncnutá aj v rytme ska, a tak v konečnom dôsledku - ak by niekto pochyboval, či sa tieto dve kapely k sebe vôbec hodia - mi to prišlo ako veľmi vydarené spojenie. Napriek tomu, že Totálni nasazení nemám nejako do detailu napočúvaných, playlist obsahoval zopár tak notoricky známych hitov, že aj totálny ignorant (ako napríklad môj komerčný kamarát Štefko, ktorého som na tento koncert vytiahol) si musel niekoľkokrát povedať - jasné, toto som už niekde počul. Okrem iného musím ešte oceniť dve veci - celkom prepracovanú pódiovú choreografiu a solídny výkon frontmana, čo sa týka basových liniek kombinovanch so spevom - tieto veci nie sú jednoduché. Hlavný klinec programu bol prediktívne venovaný zrejme najväčšej hitovke “Černobíly svět”, ktorú si spolu s kapelou zaspievali už asi všetci prítomní. Tá bola solídne odmenená stále zväčšujúcim sa pogom dole pod pódiom (a to “dole” som tam nevložil len tak, stage v Colloseu je naozaj vysoký! ). Klub je už v tejto chvíli aj napriek ešte stále celkom skorej hodine pekne zaplnený.

Smola a Hrušky mali na dnes rezervovaný čas o dĺžke hodinu a pol, čo je naozaj dosť - ale pre kapelu, ktorá funguje 25 rokov a je celkom produktívna v tvorbe, ktorú má už roky založenú na vypúštaní singel hitoviek - žiadny problém. Tu je hneď potrebné povedať, že playlist bol poskladaný veľmi dobre. Prvých 5-6 vecí totiž fungovali ako rana medzi oči (v tom najpozitívnejšom slova zmysle), parádny náklad viacmenej starších - až najstarších vypaľovačiek ako Elvis Presný, Svokra alebo Cigareta. Bol som milo prekvapený, aká veľká časť programu bola venovaná podľa mňa stále najlepšiemu albumu "Na chate". Čo mňa osobne ale v tej chvíli potešilo najviac bol celkový sound kapely - konečne som tam počul gitary! Rozhode to Smole pridalo skôr ten punkový feeling a ja by som im veľmi odporúčal toto zachovať aj do budúcnosti.

Smola a Hrušky vie skladbami rozhodne strhnúť publikum na svoju stranu, to sa im musí nechať. Čo mi však trocha chýba je väčšia komunikácia práve medzi skladbami - na tom by mohol hlavne líder Spoko ešte popracovať. Dookola heslovité “Ľúbime vás!” jednoducho nestačí. Naopak jeho asi najzaujimavejší moment prišiel vo chvíli, keď sa príliš horlivý fanúšik nejakým zázrakom vydriapal na spomínaný mega stage a on ho nekompromisne (samozrejme slovne) okamžite vypoklonkoval z priestoru - to bolo celkom drsné

Koncert samozrejme neskôr obsahoval kompletný prierez tvorby. Došlo aj na nové veci, aj na pomalšie oddychovky, ale až na poslednú coverovanú skladbu “Kde si včera bol” (ktorá sa síce na záver hodí perfektne, ale ja som jednoducho alergický na gadžoviny) zapadlo všetko ako “riť na šerbel” a viacmenej sa nedá nič vytknúť. Ešte aj tie popové veci dnes zneli naozaj energicky.

Môžem povedať, že som za tú dobu, čo kapela Smola a Hrušky funguje, videl naozaj množstvo ich vystúpení - od malých show v stiesnených kluboch, až po veľké festivalové stage, od unplugged až po veľké aparáty, od viac punkovo-undergroundových čias až po tie skôr popovo-komerčné - ale môžem s pokojným svedomím povedať, že toto bol v ich podaní zatiaľ ten najlepší koncert, ktorý som mal možnosť vzhliadnuť.

Tejto kapele sa jednoducho nedá uprieť niekoľko vecí - tvrdo makajú už v podstate v štvrtej dekáde, hrajú kvantá koncertov každý rok a stále vydávajú nové skladby. Áno, možno niekedy až príiiš rýchklokváskové a zbytočné, ale rozhode sa nesnažia ťažiť (ako to s mnohými takto dlho fungujúcimi kapelami býva) iba z minulosti. Aj keď nie všetkým môže ich tvorba sadnúť, objektívne treba zhodnotiť, že poctivou a vytrvalou prácou toho dokázali veľa. A turné k 25. výročiu je jasným dôkazom, že kapela, ktorá aj napriek personálnym obmenám a fungujúca v podstate s dvoma setmi hudobníkov (čo jej ale asi viac pomáha ako ubližuje) je vo svojej životnej forme.

Vydarená akcia - od výkonov oboch kapiel, cez zvuk až po celkovú atmosféru. Collosseum opäť svojou ponukou nesklamalo a ako som sa zmienil na začiatku - kto tam ešte nebol, mal by to napraviť čo najskôr - v bohatom koncetnom programe si vyberie naozaj každý, koho aspoň len okrajovo zaujíma živá muzika.