REPORT

Rozhodne ale lepšie, ako rôzne iné alternatívy, s ktorými to SN skúša every now and then. Navyše od prvej akcie nastal pokrok aspoň smerom k tomu proviantu, keď bol tentokrát zabezpečený mobilný výčap (ale opäť nebudem vďačný a poviem, že 2e za pivo z plastu je naozaj tak trošku zneužitie situácie) a separátnou linkou bolo dokonca k dispozícií aj niečo pod zub (predpokladám, že o to sa postarali popradskí parťáci, dobre poznám tieto brugre z koncertov na garážach ). O tie však nemal takmer nikto záujem (napriek tomu, že tie boli napak za super cenu 3e) - veď prečo by aj, poprvé, prachy sa minuli na predražené pivo, po druhé vegan, no a tak celkovo .. Poprad je predsa len od nás o čosi viac na západ.

Hneď po príchode ma opäť čakalo pozitívne prekvapenie - celkom naplnená sála, a to prevažne mladými ľuďmi, a to dokonca ešte pred začiatkom . Účasť je, zdá sa ešte väčšia ako naposledy. Začínam asi pomaly nachádzať dávno stratenú vieru v novú generáciu a ich vzťah k živej muzike.

Potvrdzuje mi to aj prvá kapela večera - PIPESH. Mladíci z Košíc (povedal by som, že ešte priam v najlepších tínedžerských rokoch) to rozbaľujú vo formáte spev-gitara-basa-bicie. A keď som spomínal problém s akustikou tohto priestoru, rovnako ako na minulej akcii jej nepomáha absolútne nezmyselné prehulovanie aparátov. Chcel by som to zvaliť na ešte mladícku neskúsenosť (veď čím hlasnejšie, tým lepšie, že? Nebol som iný …), ale za mix pultom stojí Andrej z Distaxu, ktorý má chalan už naozaj čo-to za sebou (plus jeho zvuk na garážach je vždy ok), takže naozaj nechápem jeho nečinnosť smerom k málo skúseným chalanom, ktorým len možno bolo treba trochu poradiť, aby si tie aparáty dali jednoducho potichšie. Výsledok je tým pádom totálne slabučký spev, kde speváka za basou počuť pobiedne, a (hlavného?) speváka takmer vôbec, a ten tak zabezpečuje skôr úlohu akéhosi tanečníka. Amatérske nastavenie kazí dojem z tejto podľa mňa celkom sympatickej bandy, ktorej songy boli síce miestami trošku rozbité, ale za to dosť tvrdé a energické - malo to jednoducho gule a v podstate sa mi to celkom páčilo. Najviac ma ale zaujalo publikum, ktoré kapele dávalo najavo podporu razom od prvej skladby poriadnym pogom. Tak toto 20 rokov dozadu nebývalo. Začínajúca kapela - ktorá navyše otvárala koncert - bola odmenená tak akurát kokotskými rečami a pyskotom (alebo to len tá moja? ). Btw pôvodne mali na tejto akcii hrať Berlin Manson, na ktorých som sa mimoriadne tešil, ale PIPESH ako náhrada to zalepili s česťou.

Druhá sa na pódium pomaly stavia (prechody medzi kapelami sú dnes naozaj extrémne dlhé) ďaleko ostrieľanejšia, rovnako košická záežitosť My o vlkoch. Ansábl sa obmedzuje na môj obľúbený variant gitara-basa-bicie, no bohužiaľ predimenzované decibely z aparátov sa nepolepšili ani teraz. Kapela zdá sa hrá viacero nových vecí, staršie poznám z ich albumu z roku 2017, ktorý som mal možnosť pred rokmi recenzovať a stále zastáva čestné miesto doma na poličke. Je to podľa mna taký klasický novodobý punk-hc trend (novodobý myslené po 2010) - vystúpenie My o vlkoch ničím neohromilo, ale rozhodne ani nesklamalo. Z davu vybočovala zaujimavá vokálna bodka na záver. Pozriem si to rozhodne rád znova aj nabudúce.

Záverečné čislo dnes patrí popradskému DISTAXu. Stálica na scéne už má niečo odohraté, a tak vyzerá aj jej prejav. Tentokrát sa nám počet muzikantov na pódiu naopak zväčšil a my si môžeme v stále dostatočne prepálenom zvuku užiť aj gitaru navyše. Hudobne to má úroveň, ako sme ostatne u tejto kapely zvyknutí, nevidím to prvý krát a tak ma už nič extrémne nevalcuje - solídny uvrieskaný náklad - pozitívnom slova zmysle. Najviac ma preto z celého koncertu zaujala scéna, ktorá sa začala odohrávať až v prídavku. Andrejova gitara prestala hrať, a tak v zrejme najlepšej viere, že problém spočíva práve v nástroji (aj keď by to bolo predsa len dosť nezvyklé), beží ju počas skladby vymeniť promptne do backstagu. No ani po zapojení nového nástroja sa žiadny zvuk nevalí, a tak nasleduje niečo, čo sa už naozaj len tak vnevidí - výmena aparátu! Všetko prebieha úplne na pozadí, zvyšok kapely hraje veselo ďalej, akoby sa nič nedialo - naozaj profi prejav, a kto sa výrazne nezameriaval na dotyčnú scénu, tak si možno ani nič nevšimol. Gitara sa nakoniec rozbehla a podarilo sa dohrať poslednú vec spolu Nepýtal som sa, čo sa stalo, lampy sa čas od času vypáliť samozrejme môžu, rozhodne je to však veľmi raritné (a neskutočne smolné), že priamo na koncerte. Ako vravím, kapela to zvládla s prehľadom.

Pevne verím, že akciu ako vydarenú vidí rovnako aj Marek M., ktorý to mal aj tentokrát vo svojej réžií, a bude v týchto Muchozberoch (alebo v čomkoľvek inom) pokračovať. Aj keď sa SN stále zďaleka nenachádza v ideálnych podmienkach, čo sa klubov týka, podkrovie Divadla Kontra je rozhodne ako bleks z jasného neba a som presvedčený, že srdce každého koncertu-chtivého fanúšika v tomto meste a okolí podskakuje od radosti - rovnako tak aj kapelám, ktoré to tu majú tým padom opäť možnosť navštíviť so svojim polienkom do ohňa. Potenciál pre solídne hudobné undergroundové vyžitie tu totiž zdá sa stále je.