REPORT

Aj keď sme síce mierne porušili našu mini tradíciu vidieť Bad Religion každé tri roky, po Prahe 2010, Bratislave 2013, Viedni 2016 a 2019 je to pre mňa s Rolom už celkovo piata účasť. Tentokrát nás čaká opäť Viedeň, ale nové miesto, a po extrémnych peripetiách s plánovaním cesty sa tam tentokrát vyberáme autom.

Gasometer, kde sa koncert koná, sú vlastne obrovské obchodno-zábavné centrá vo vnútri bývalych sýpok (myslím), takže zvonku to vyzerá pomerne historicky, zvnútra veľmi moderne. Mali sme ukrutný problém nájsť to správne “silo”, dedikované ako veľká koncertná hala “se vším všudy” (bary, merch zóny, VIP priestory ..). Hneď po vstupe do jedného (samozrejme nesprávneho) z nich nás žiadajú o radu náhodní, rovnako zmätení kolegovia zo Slovenska, ale aj típek z Turecka (áno, turkish guy again!!), ktorý beznádejne blúdi a prezrádza, že do Viedne si odbehol z dovolenky zo Slovinska, a keďže do Turecka žiadne kapely nechodia, vidieť Bad Religion pre neho znamená okrem vstupenky aj víza. Aké to máme my vlastne jednoduché 🙂 

Všade je neobvykle veľa staffu, tí sú ale extrémne milí a ústretoví - ako náhle sa im zdalo, že vyzeráme zmätene, okamžite nám vysvetľujú, kam ísť. Jeden z nich, pravdepodobne poľskí kolega, nás doslova pozýva sadnúť si do VIP priestorov po tom, čo zrejme započul našu normálnu slovanskú angličtinu.

Do poslednej chvíle netušíme, či dnešná show obsahuje aj predkapelu, ale po príchode do sály je to hneď zrejmé pri pohľade na stage. O chvíľu to už teda rozbaľujú DeeCracks - nakladačka na štýl modernejších Ramones. Energické, ale zvuk kazí dojem. Je ťažké vôbec identifikovať, čo hrá gitara a basa. Napriek tomu ma to celkom baví, chvíľu to sledujem a popritom sa snažím uchopiť aj priestor okolo. Koncertná sála vyzerá veľmi moderne, všade veľké obrazovky - obrovská “kocka” v strede, ako zvykne byť na hokejových štadiónoch sa počas koncertu vysúva hore, aby neobmedzovala výhľad, medzi kapelami však dominuje sálou a vysiela reklamy. Všetko sa leskne, ešte aj podlaha - toto zrejme akustike nepridáva. Myslí sa aj na invalidných návštevníkov, pre tých sú vzadu pripravené dedikované miesta.

Hlavná show začína o 21:00. Stage technici do poslednej chvíle checkujú nástroje. Bad Religion to hrá viacmenej na old school vlne - nevidíme video projekcie, pódiové kulisy, extrémne svetelné efekty, či nebodaj pyrotechnické pičoviny. Účelová zostava bicích, výborne vyzerajúca (a stále prítomná na pódiu) gitarová a basová aparatúra, klasické svietenie do červena a nad tým všetkým čnejúci sa monumentálny nápis BAD RELIGION, ktorý hovorí jednoznačne a za všetko. Žiadne prepálené vizuály, žiadné zbytočné divadlo - Bad Religion prišli všetko podstatné povedať v skladbách, a teda distraction prvky nie sú potrebné.

Do efektného intra v podaní monotónneho zvuku pätica prichádza za veľkého jasotu na stage a celú show otvára Brain Baker úvodným riffom skladby Recipe for Hate. Štandardný náklad niekoľkých skladieb za sebou je pre Bad Religion tipický a okamžite je to prierez všetkými obdobiami tvorby. Greg Graffin oznamuje, že síce do Viedne chodia už dekády, tento priestor je aj pre nich novinka. Po tom, čo sa uistí, že v publiku sa nachádza aj zopár jedincov, pre ktorých je tento koncert Bad Religion ich prvým, sympaticky im venuje skladbu Fuck You!, ktorá je už stálym číslom setlistu. Ten okrem povinných jázd obsahuje opäť aj zopár nečakaných kúskov - prastará Damned to be Free, nudnejšia, ale vzhľadom na aktuálne US voľby pochopiteľne zaradená Candidate, ale aj jednu z mojich najobľúbenejšich Lookin’ in -  pre mňa jeden z top momentov večera, pretože túto skladbu naozaj live takmer nikdy nehrali. Rovnakú radosť vo mne spôsobuje aj Only Rain, asi jediná, ale o to viac vydarená skladba z menej vydareného albumu The Dissent of Man z roku 2010. Z absolútnych stálic snáď chýba iba Infected.

Koncert tentorkát sledujeme celkom zozadu (starneme?), a tak máme možnosť pozorne a v pokoji poberať úplne všetko. Oproti predkapele počujeme neporovnateľne lepší zvuk, vidíme jednoduché, ale perfektne časované svietenie, ale rovnako máme možnosť pozorovať aj prípadné nedostatky. Rolo tvrdí, že v jednej skladbe nastal menší problém s Gregovým spevom, ale ja som si to nevšimol. Tomáš zasa upodozrieva používanie samplov, keďže vokály dnes znejú exceletne čisto - ja som však presvedčený, že to je len skvelý výkon Jamieho Millera za bicími. Trochu čudne však pôsobia pauzy medzi skladbami, keď sa kapela nazhromaždí okolo bicích, a akoby diskutovala, čo ďalej. Koncert tentokrát ubieha pekelne rýchlo, a ani sa nenazdáme a po necelej hodine a štvrť to kapela prvýkrát balí - samozrejme s očakávaním prídavku.

V tej chvíli sa už ale rozhodujeme, že starí nie sme ani náhodou a na encore si to s Rolom proste napaľujeme rovno do stredu poga. Podarí sa nám predrať sa kompletne celou dĺžkou sály, ktorá je zaplnená podľa môjho odhadu cca 2500 ľuďmi. Šialená metačka, pot, zasa raz rozdupané topánky, spev na plné pľúca, pády na zem, zomletie davom, solídny workout v podaní sácania do kolegov pri bráneni si vlasntej kože, či nekontrolovateľná radosť, keď zazneli prvé tóny skladby You (cez koncert sme už plakali, že dnes to nepríde) - tých 10 minút obsahovalo jednoducho všetko. Večer uzatvára American Jesus a už celkom štandardné, niečo ako improvizované inštrumentálne outro, pri sledovaní ktorého vidieť, že týchto muzikantov to celé stále veľmi baví.

Opäť raz odchádzam plný nadšenia, opäť raz neľutujem ani len sekundu, že som sem prišiel a aj po piaty raz môžem konštatovať, že koncert Bad Religion je totálny vrchol punk-rockovej session, a táto kapela stojí v tomto žánri na absolútnom piedestále. V závere Greg oznamuje, že Viedeň by nemala byť vynechaná ani budúci rok v rámci tour k 45tim rokom. Účasť je pre mňa automatická (už len z dôvodu, že sa ňou dostaneme späť na vyššie uvedenú trojročnú štatistiku). A odporúčam ju naozaj všetkým (nie len punkovým) fanúšikom, ktorí koncert Bad Religion ešte nemali to šťastie vidieť (fuck you! 😀), pretože presne takto má vyzerať koncert na tej najvyššej úrovni - od usporiadania, atmosféry, návštevníkov, zvuku, až po profesionálny a excelentný výkon kapely, ktorá má aj po takmer pol storočí od vzniku nepopierateľne obrovský výtlak.