REPORT

Tá energia, nasranosť, priamočiarosť a akási protimečiarovská protisystémová revolta bola akoby vami niekto triasol so slovami: „Spamätaj sa človeče!“ hneď potom, ako vám uštedril riadnu cez papuľu. A to všetko v prevedení punku nového amerického strihu (na Slovensku komicky označeného ako neopunk), ktorý tu dovtedy v podstate nikto neprodukoval. Nasledujúci album na seba nenechal dlho čakať a vyšiel o rok na to. Vitaj! síce z politických textov jemne zľavil, za to ale vôbec neubral na dynamike, ešte viac vycibril melódie, je v ňom jasne počuť lyrické vyzretie a samozrejme zaznamenáva aj hudobnícky a štúdiový pokrok. Spevy s vokálmi sa nekompromisne vyspievali a vyladili a vďaka ideálnej hlasovej súhre medzi hlavným spevom a vokálom je to radosť pre uši. Stále žiadne špekulácie; jednoznačná, úderná, priamočiara nakladačka. Aj vďaka týmto veciam sa nielen mne, ale určite mnohým trochu viac otvorili obzory, ktoré dovtedy obsahovali tak maximálne Zónu, Davovku, Visáčov, či Sex Pistols – aj do slovenských komerčných hitparád sa dostali Offspring či Green Day a mne sa vyskytla možnosť spoznať kapely ako NoFX či Bad Religion, ktorá pre mňa do dnes zostáva top. Dá sa o tom polemizovať, ale bez kapely Ine Kafé a ich albumu Vitaj! by to všetko možno vyzeralo tochu inak.

Keď som sa teda dočítal, že chalani pripravujú malú tour k 20. výročiu tohto albumu, kde ho plánujú zahrať kompletne celý a navyše v pôvodnej zostave (a predýchal šok, že mi opäť raz vyfúkli nápad :D), bolo to z mojej strany už len o tom, ktoré mesto si z ponuky Praha/Brno/Bratislava vyberiem. Aj keď som prvýkrát Iné Kafe videl už v roku 1999, (skoro) pôvodného speváka Cibiho som už nestihol, a tak by to bol takmer „hriech“ túto píležitosť vymeškať. Nakoniec som zvolil posledný – pre veľký záujem pridaný a behom týždňa ešte aj pre údajné problémy presunutý - koncert v bratislavskom MMC.

Spolu s parťákom Rolom, ktorý sa opäť na moje potešenie na poslednú chvíľu ku mne pripojil, sme v rovnakých priestoroch zažili v roku 2013 aj práve spomínaných Bad Religion (to je už naozaj 6 rokov??), a tak sme boli zvedaví, či sa kapacitne dostatočne veľká sála zaplní rovnako. Celý priestor MMC a súvisiacich podnikov okolo je jedná veľká radosť a doprial by som také niečo snáď každému mestu (a teda hlavne nášmu). Zatiaľ, čo sme to rozoberali pri výbornom Gamrinuse v Excelente, kde stále noví príchádzajúci márne hľadali voľný stôl, do MMC sa už začínali zbiehať ľudia, vo vedľajšej knajpe to žilo podobne a dole v Randali sa už chystala dokonca konkurenčná akcia! V našich končinách nepredstaviteľné. Pri našom príchode niečo po 19tej večer to ešte vyzeralo, že sa nič nedeje, no keď sme sa už chceli tesne pred začiatkom koncertu presunúť dnu, museli sme si vystáť slušný rad. Všetko – vrátane šatní – však išlo relatívne rýchlo; pri takom množstve ľudí sa rozhodne nedá hovoriť o nejakom probléme.

Po príchode dnu nás víta takmer do posledného metra štvorcového zaplnená sála, vrátane horných balkónov, kde – musím to spomenúť – väčšina ľudí sedela celý koncert ako v divadle bez nulového prejavu nejakej emócie, ako nejaký nastejdžovaný komparz (aspoň teda počas asi tých troch razov, čo som sa tam obzrel :D). Nad pripraveným pódiom visí obrovský žltý banner zobrazujúci tučného chlapíka s cigarou v papuli – cover albumu Vitaj!. Opäť raz musím vyzdvihnúť servis – vzhľadom na odhadom tisícku ľudí, bary v zadnej časti nemali absolútne žiadne problémy, čakačka na pivo bola pred, po, aj počas celého koncertu v podstate nulová. Produkčný týchto priestorov by mohli v rámci kateringu robiť školenie kolegom z inchebského letného koncertu The Offspring, kde to bolo čisté fiasko. (čítaj tu). Jedinú malú výtku za celý večer môžem mať maximálne k securiťákovi, ktorý mal na starosti vypúšťanie ľudí von. Keďže show nejakých 20 minút meškala, mnohí sa rozhodli ešte vybehnúť na wecko alebo cigu a jemu akosi nesmierne vadilo, že musí rozdávať všetkým lístky :D

Bolo vopred avizované, že koncert bude poskladaný z troch úsekov. Najskôr začne súčasná zostava Iné Kafé s prierezom “hitov”, potom príde na rad očakávaná “Vitaj!” pasáž a ukončí to opäť aktuálna trojica. My sme sem prišli vyslovene na tú strednú časť, a tak popri prvých songoch ešte kecáme a občerstvujeme. Musím povedať, že úvodný set ma naozaj nijako nenadchýňa, pre mňa viac-menej neznáme songy zrejme z tej novšej tvorby znejú ako nejaká popová heslovitá nuda, a tak vyčkávam na to, kvôli čomu som sem prišiel. A nemusím dlho. Po asi piatich veciach sa zotmie, do reprákov je pustená celkom zábavná slučka, ktorá otravne dookola pripomína “Nerušte spojenie a čakajte prosím … ” a my sa už popritom snažíme prepchať aspoň trochu bližšie k pódiu. Bohužiaľ, môj malý plán, že generačne novšia skupina fanúšikov sa počas “vitaj” časti presunie trošku späť sa nenaplnila, a tak sa musíme uspokojiť s od pódia pekelne vzdialeným miestom. Za to ale s veľmi blízkym smerom k výčapu, kde taktiež podávajú excelentný Gambáč a navyše za normálnu cenu.

V tom sa už ale svetlá rozsvecujú nanovo, na stage vybieha pôvodná štvorčlenná zostava a do publika sa okamžite začne sypať prvá skladba “Vitaj!”. Hneď ma to rozpohybuje - aspoň do tej miery, ako je to v tomto tesnom dave možné. Skvelá chytľavá, melodická skladba, asi najlepší refrén albumu a mierne sarkastické podanie toho, čo môže mladý človek reálne v živote očakávať. (teda na ten sarkazmus pozor, pripomínam, sme v 90tych rokoch a vraždy a výbuchy v autách boli bohužiaľ na Slovensku v správach tak nejak naozaj na dennom poriadku). Bez akejkoľvek pauzy rovno do druhej veci s názvom “Závisť”, ktorá bola v novembri 1998 prezentovaná aj ako druhý singel albumu. Nadmieru trefný text, v ktorom sa určite nájde kopec ľudí (a ak nie, tak “hádaj, v kom je tento problém“). Rýchlovka prezmenu s najlepším riffom na albume, dvojhlasy a vokály presne tam, kde majú byť a dosť netradične šikovné basové sólo v podaní Waya, ktorý si evidentne koncert užíval aj neustálym poletovaním po pódiu od začiatku až do konca. Kto vie prečo sa aj jemu nedostalo mikrofónu; minimálne v zborových častiach by to určite nič nepokazilo. Nasleduje trochu ubrania z plynu v podobe skladby “Veľkou palicou”, ktorá sa taktiež okamžite stretáva s veľkým nadšením publika. Opäť uštipačný útok smerom k “horným desaťtisícom” v pohodovom rezkom rytme. Až po tretej skladbe sa kapela na chvíľu zastaví a nasleduje Cibiho – ktorý sa suverénne zhostil moderovania tejto show akoby to mal na programe víkend čo víkend – privítanie sa s publikom a menší pokec, o čo tu dnes vlastne ide. Nasleduje ďalšia rýchlovka “Posledná záchrana”, ktorá patrila pred tými 20timi rokmi k mojím obľúbeným. Berie si totiž na mušku tentokrát menej tradičnú tému o hudobnej situácií v našich dobových rádiových a televíznych éteroch. Album totiž vyšiel v podstate po niekoľkoročnej tzv. dancefloorovej vlne a kto si tie časy pamätá, iste presne chápe, čo chlapci v jednom rozhovore mysleli vetou “Chceli sme vrátiť rockovú muziku späť na vrchol.” A presne toto skvelo opísali aj vo vyššie uvedenom songu, kde oproti oficiálnej verzii pridali aj malý stop-time pred druhou slohou a ten tam zapasoval „jak ric na šerbeľ“! Nasleduje jedna zo skladieb, ktorých autorom je Wayo. “Krutá Pravda” v tvrdom punk-rockovom rytme hovorí o tom, že problémy a nielenže neriešia, ale sa nejako ani nechcú vidieť. A ako vždy, niečo sa začne robiť až keď je neskoro. To bohužiaľ platí do dnes. Aj ďalšia skladba je z basákovho pera - jedna z najzaujímavejších vecí na albume, ktorej človek neporozumeje, ak nepozná aj album Situácia. Skladba je totiž skladačkou názvov piesní práve z predošlého albumu a bola zrejme urobená možno aj presne pre tento účel. Dostala výstižný názov “Iné kafe” a jej ska-punkový rytmus so zborovým refrénom je jednoznačne výborným spestrením. Chlapci sa tu nevyhli menšej chybe na začiatku - nie som si istý ale asi to bol Dodo, ktorý urobil o nejaký ten prechodík navyše :D Jednoznačne najznámejšiou hitovkou, na ktorú bol natočený aj jednoduchý, ale podľa mňa skvelý punkový klip, a ktorú zrejme často ako jedinú z toho albumu hrá Iné Kafe aj na svojich štandardných koncertoch je „090X“. Na danú dobu a síce končiace sa 90-roky a začínajúci masový boom mobilov, (z každej druhej reklamy na človeka vyskakovalo „Odstrihni sa!“) a ten, kto ho už mal, bol za malého „boha“ – prosto geniálny textový nápad v presne správny čas. Toto jednoducho preraziť muselo. Skladba v riffových pasážach pri koncertnom zoskupení o jednej gitare znie priveľmi sucho ale nevadí, „jéjéjeee“ spieva na plné hrdlo celé publikum. A po tomto prichádza prvé prekvapenie večera, ktoré som tak trochu aj čakal – akurát, že nie takto skoro. Chlapci odpália úvodnú skladbu zo Situácie s názvom “Zrkadlo” a poviem vám, moje srdce plesá :) Skvelá vec, úplný symbol tej spomínanej nasranosti smerom k „vyvoleným“ v celej svojej paráde! Keby som mal o desať rokov menej (respektíve o rovnaký počet pív viac), seriem na to a už niekde vpredu roztáčam pogo! :) Ak malo mnoho z dnešných prítomných len matnú predstavu o albume Vitaj! a naštudovali si ho len kvôli tomu, že to bol ohlásený zmysel tejto tour, teraz už museli byť naozaj mimo – a na viacerých to aj bolo vidieť :D Pred ďalšou skladbou Cibi upozorňuje na menšie spomalenie, pretože ako tvrdí, sami už nie sú najmladši a nedá sa ísť celý koncert v takom rýchlom tempe. Kto ale dokonale pozná album Vitaj! sa nachytať nenechá a veľmi dobre vie, že nasleduje najtvrdšia a najrýchlejšia vec „Nová vlna“. Naozaj prudká priam hardcoreová záležitosť a je obdivuhodné, čo všetko Dodo pri svojej "postavičke" dokáže za bicími zvládať :) Parťákovi Rolovi - tiež bubeníkovi - stihnem prehodiť, že sa na seba neskutočne (fyzicky) podobajú :D Hrá presne, všetko čo treba a navyše stíha ešte aj vokály. Klobúk dole. V nasledujúcej skladbe sa tempo nijako extra nespomaľuje – „Pomôžte mi so mnou“ je ďalšia skvelá vec od Vratka, ktorý sa ale neodváži spievať dvojhlas v celej skladbe ako je to v štúdiovej verzii. Treba ale povedať, že je na ňom vidno, ako ho táto jeho „stará“ úloha baví a celkovo mi príde celý jeho prejav akosi oveľa prirodzenejší a ďaleko záživnejší ako je to v súčasnom Iné Kafe. Som si istý, že on sám mal z toho rovnaký pocit. Skladba „Systém“ – jediná vec od Cibiho, ale taktiež vydarená – „Máme tu západ, veď to sme vždy chceli, len trochu iný jak sme si mysleli ...“ – typický myšlienkový pochod z porevolučných rokov naplnených veľkými očakávaniami, ale zároveň divokým rozkvetom kapitalizmu, z ktorého sa (takmer) všetci tešili, no stále len málokto s ním vedel narábať. Album Situácia obsahuje dve skladby, ktoré boli po menšej úprave (k lepšiemu) zaradené aj na album Vitaj! Prvá z nich je „Európsky raj“, kde bol mierne vyladený text – skvelá hitovečka opäť plná sarkazmu o našich vtedy ešte zúfalo márnych ambíciach zapojiť sa do hospodárskych a „obranných“ štruktúr. Naša krajina a jej prefíkaní podnikaví obyvatelia mali na úspešný chod štátu vždy ten svoj vlastný recept :) Tou druhou je „Dobrá rada“, ktorá sa z akustického dostáva do klasického tvrdšieho prevedenia a určite jej to prospelo. Ďalšia zábavná vec, ktorá poukazuje na trápenie s polovičkami a recept, ako to vyriešiť – samozrejme Cibi správne poukazuje, že ide naozaj iba o žart. Kto pozná detailne históriu Iné Kafe možno pozná príbeh, ako sa tento človek vlastne dostal do kapely – vraj ho chalani zastavili po ceste z ich koncertu, lebo sa im zdalo, že vyzerá ako Grega Graffin z Bad Religion. A skutočne, Cibiho prejav ho celý čas pripomína a ak je táto story pravda, rozhodne nemohli mať väčšie šťastie a vybrať si lepšie. No aká je asi pravdepodobnosť, že potrebujete speváka, stretnete a zastavíte típka, ktorý vám pripomína vášho obľúbeného, ten bude súhlasiť, že sa dá za mikrofón a navyše mu to skutočne dokonale ide! Jednoducho niektorým veciam asi naozaj prajú hviezdy alebo čo ... „Bolesť nevinných nezaujíma tých, od ktorých by mala prísť pomoc prvá.“ Tak tento citát z predposlednej skladby „To nie!“ mám nejako zafixovaný v hlave už 20 rokov. A radí sa opäť smelo medzi tie najtvrdšie na platni. No a na rade je posledná, ktorú príde uviesť spoza bicích jej autor Dodo, a teda tým aj on prispel svojou troškou do tohto diela. Možno aj preto je Vitaj! tak dobrý album - autorsky sa na ňom podieľali všetci štyria členovia. Vlastne vôbec nechápem, ako mohli vtedy 20 roční chlapci vyprodukovať textovo tak vyzreté veci. A rovnako ako sa zvukovo takto kvalitná vec dala pri vtedajších, hlavne technických pomeroch, zvládnuť nahrať za 1 týždeň. Ešte raz, jeden týždeň! A to so špičkovým mixom, kde hlavne spevy sú úplne dokonalé. Ešte raz spomeniem imaginárny zložený obrovský klobúk. „Nerušte spojenie“ je v podstate taký malý bonus na záver, ale zároveň mi príde ako taký pomyselný symbol celej tejto skvelej nahrávky. Po tomto svetlá opäť zhasínajú a polovica členov „vitaj“ zostavy sa s pódiom lúči. My sa poberáme trochu osviežiť na vzduch a rozobrať, čo sme práve videli a počuli. Do sály sa vraciame stále počas druhého setu aktuálnej zostavy, ale ani takto dobre rozbehnutých a o niečo viac podgurážených nás to nejako neoslovuje. Spravili sme ale veľmi dobre. Na prídavok totiž ešte raz a teraz už naozaj nečakane naskakuje „vitaj“ zostava, a odpaľujú ešte jednu skvelú hitovku zo Situácie – „Sám proti všetkým“. Som nesmierne potešený a svoju poslednú energiu vrazím do tejto skladby. Takýto záver ma naozaj v pozitívnom slova zmysle dorazil. Ďalšie bonusy pridáva ešte nová zostava. Jediné na čom sa zhodujeme a za čo musíme pochváliť aj „súčasné“ Iné Kafe sú skutočne dobré spevy. Basák a bubeník spievajú pozadia vynikajúco a naladene. Naozaj posledná vec patrí Vratkovi a jeho akustickému performance. A to akustickému doslova - hraje na odpojenej gitare. Nepochopil som, či to bol zámer, alebo technická chyba. Každopádne na ľudí to fungovalo a tak asi dobre.

Perfektná show, takmer všetko podľa predstáv, možno aj navyše. Áno, spevy možno miestami neboli dokonalé. Napriek tomu, že Cibi je podľa môjho názoru špičkový punkový spevák s perfektnou farbou hlasu, bolo cítiť, že sa tomu zrejme naozaj nejaký ten piatok aktívne nevenuje a nevyspievanosť bolo trochu poznať. Vraťo zasa na konci spomínal niečo o svojej chorobe, ale tam som problém nejako extra nepočul (to skôr v miestami mierne škrípajúcich sólach :D) V kombinácií ešte aj s Dodovím vokálom to znelo veľmi dobre. (viď. napr. záver Novej vlny). To všetko navyše podporené vyladeným mixom. Zvuku by som okrem možno máličko podcenených bicích vytkol asi iba to, že Vraťo sa mohol posnažiť ešte o trochu viac a pribrať na pódium špeciálny ansámbl pre “vitaj” časť. Jeho súčasný, ďaleko popovejší sound jednoducho na poriadne bustre punk-rockových peciek z roku 98 rozhodne nestačil (hlavne pri iba jednej gitare) a povedal by som, že to bolo spôsobené rovnako aparátom (resp. jeho nastavením), ako aj použitými gitarami. Teda aspoň taký som mal pocit z miesta, odkiaľ som to počúval ja.

To boli ale len detaily, ktoré človek venujúci sa muzike „len“ ako poslucháč ani nezachytí. Rozhodne musím povedať, že to bol parádny koncert a ja som si ho náležite užil. Teda, aby sme nezabudli, stále hovoríme o jeho „vitaj“ časti. S Rolom sme sa zhodli, že sobotný event by sa dal zhrnúť veľmi jednoducho – začala slabá predkapela, po nej prišla na rad bezkonkurenčná hlavná hviezda večera a ukončila to ďalšia nudná tuctovka. Aj keď samozrejme chápem, že väčšina z prítomných to mala asi presne opačne. Darmo, aj keď aj v dnešnej dobe máme na Slovensku svojich “bobákov”, spomínaný mečiarizmus je dávno preč. Ľudia už zďaleka nepotrebujú byť takí nasraní a revoluční a dnes radšej počúvajú o tom, ako má každý svoje právo byť šťastný, akých neuveriteľne skvelých bolo posledných x rokov, či bezmyšlienkovité príbehy o tom, prečo sused neparkuje v garáži. Opak je ale pravdou a ja mám skôr pocit, že miestami to chce ešte väčšiu facku a podobné prebudenie ako to bolo potrebné pred tými 20timi rokmi.

Ako som spomenul na začiatku, prvé dva albumy kapely Iné Kafe považujem za výstavné kusy SK scény v tomto žánry. Jeden maličký sen v podobe koncertu v pôvodnej zostave a s plným odznením albumu Vitaj! sa mi v tento večer splnil. Viac by už bolo len podobné turné na tému Situácia :) Snáď sa Vraťo rozhodne ešte raz zaspomínať a dať znova niečo dokopy. A pretože ťah s 20 rokov Vitaj Tour mu dobodky vyšiel, ja to vidím už dnes - next stop “Situácia & Vitaj! 25 rokov Tour” :) Vidíme sa tam!

Video report: