[12.08.2017] nasrac!FEST 2017, SN

      12. august 2017. Konečne. Po takmer dvojmesačnej tvrdej práci sa dnes ukáže, aká bola úspešná a či stála za to. Vstávam pre istotu skoro ráno, aj tak som v noci takmer nespal, zo stresu. 1. ročník nasrac!FESTu začína už o pár hodín. Už celý týždeň sledujem predpoveď počasia, ktoré sa dramaticky mení každú chvíľu. Zatiaľ neprší, ale v deň D je už takmer jasné, že dažďu sa jednoducho nevyhneme. V Saloone v Madaras Parku, kde sme celú vec umiestnili, je stretávka už presne na poludnie, aby sa všetko stihlo. Už okolo pol jedenástej ma navštevuje brat Tomáš, ktorý má cestu okolo. Zhodnotíme dnešný postup, do zadného vrecka si pekne odkladám povolenie na ackiu, pretože som bol presvedčený, že ho budem potrebovať a do vaku si v poslednej chvíli beriem ešte sluchátka, čo ležali na stole. Mal som jednoducho pocit, že ich bude treba. Odchádzame ešte k nemu na Mier, a napriek tomu, že som bol rozhodnutý celý dnešný zodpovedný deň prežiť "na triezváka", nechám sa od neho kvôli mierne roztraseným rukám zlákať na dve štamperle luxusnej domácej pálenky. A banán. Tiež z určitých dôvodov :) O 11:30 sa už stretávame na nákladku aparátu v našej garáži s ďalšími parťákmi Štefanom a Rolom. Ešte dobre, že sa k nám pridal aj Tomáš s povozom, inak by sme to naraz neotočili. Je toho naozaj dosť - okrem aparátu, bicích a gitár pcháme do auta aj kopec merchu a tiež veľký banner nasrac!FEST, ktorý som prezieravo vyrábal ešte večer predtým pred skúškou na plachtu za 50 centov zo sekáča :)


      Presne o 12:00 sme na mieste. Situácia na terase Country Saloon je už slušne pripravená, guláš v dvoch kotloch sa varí, výčapy rozložené. Najprv hodnotíme, čo kde rozmiestnime. V prvom rade teda rozkladáme stage, pub poskytol zaujímavý, celkom veľký rozkladací prístrešok, s ktorým sa musíme mordovať asi šiesti, ale našťastie to šlo celkom hladko. Pre nasrac!FEST shop sme našli trošku zašitejšie miestečko pod dreveným prístreškom, čo som si neskôr uvedomil, že bolo možno trošku na škodu veci, pretože bol takpovediac mimo očí. Vykladáme aparáty, postupne prináša svoje aj Igor a samozrejme ako posledný s takmer hodinovým meškaním prichádza dnešný zvukár Adam. Ktorý hneď po vystúpení z auta odchádza v prvom rade na pivo. No, začína to dobre. Čas beží celkom rýchlo, kým sme všetko rozložili, pozapájali a nastavili, je takmer tri hodín. Rýchlo si ešte stíham dávať guláš, pretože mi je jasné, že dnes už na jedlo asi čas nebude.


      Prichádzajú dievčatá zo Speváckej skupiny Fiala, ktorým ešte na rýchlo vybavujem šatňu. Svoje vystúpenia berú naozaj vážne, a tak ešte aj medzi jednotlivými číslami menia kroje. Skúšam svoje moderátorské možnosti, a tesne pred 15:30, kedy sa už zozbieralo zopár ľudí, stojím na pódiu a otváram nasrac!FEST 2017.

      Festival teda majú tú česť otvoriť Fialky so svojím dnešným prvým setom. Dievčatá spievajú viacmenej akapela, ale v niektorých veciach bolo treba pustiť aj hudobný podmaz, čo nám s Adamom robí preveľké starosti, ale nakoniec to zvládame. :) Dievčatá spievajú vynikajúco, na takéto ladenie je z pohľadu hudobníka radosť pozerať, respektíve hlavne počúvať. Zatiaľ skromné publikum to oceňuje potleskom, ba aj výskaním.


      Hneď na to nastupuje Martin Pižem. Na festival som sa ho rozhodol zavolať potom, čo som ho videl predviesť zopár jeho vlastných songov. Skvelé poskladaná hudba aj celkom vtipné texty, a tak nemôže ako lokálny muzikant chýbať a ukázať sa. Rozbehne to naozaj vynikajúco a myslím si, že svojou úprimnou a skromnou show zaujal a možno aj prekvapil publikum, ktoré sa medzi tým už pekne rozrástlo.


      Vstup dnu do pubu je nachvíľku zakázaný, pani majiteľka ma pri dverách zastavuje, že dievčatá sa prezliekajú. Vraj sa im nepáčila vybavená šatňa :) Moderujem už pre istotu spoza mix pultu, keďže tréma je väčšia ako moje triezve ego :) Fialky nastupujú na svoj druhý set, ktorý je ešte luxusnejší, ako ten prvý.
      Akcia sa rozbieha, dav sa zväčšuje, nasrac!FEST shop začína predávať svoje prvé triká. Štefan, čo by hlavný fotograf dnešného dňa už poskakuje po celom pľace.


      Ďalšie číslo programu je kapelka Idea. Štvorka muzikantov hrá covery známych songov. Svojím presvedčivým výrazom si hlavne speváčka Zuzka okamžite získava publikum. V tom ale prichádza prvý dážď. Ľudia, ktorí boli rozložení po celom areáli sa presúvajú pod slnečníky pred stage, a tak sa nám to tam aspoň pekne naplnilo :) S Tomášom poskakujeme po pódiu a snažime sa pozakrývať aparát. Niektorí sa dokonca odhodlali, že v daždi sa tancuje najlepšie a rozbiehajú prvé "pogo" dnešného dňa. Patrične si to úžíva aj náš Adam, ktorý tiež kašle na zakrytý a bezpečný stage a svoju hru umiestňuje na kraj pódia :)


      V prudkom daždi začína svoj posledný set aj Spevácka skupina Fiala, ktorá v rámci divadelnej časti tohto posledného výstupu stíha vypiť aj celú fľašu pálenky :) Tieto dámy som prvýkrát videl náhodou ešte dva roky dozadu, keď sa zastavili na Rock Cupe a tak pri organizovaní tejto multižánrovej akcie to bola jedna z prvých volieb. A oplatilo sa. Dievčatá, klobúk dole, ich program som si naozaj užil.
Bohužiaľ, kvôli daždu sa nám predsa len trošku vyprázdnilo publikum, ktoré už čítalo určite zo 200 hláv. Musíme to prekonať, kým sa blýskajú len foťáky, program pokračuje.

      Ohlasujem začínajúcu tvrdšiu časť programu. Na pódium vybiehajú chlapci z kapely Impresário, ktorý tento rok oslavujú desiate výročie a zlé počasie im absolútne neprekáža. Keď vidia, ako sa náš Adam pokúša niečo vymyslieť za mixom, radšej rovno odpaľujú svoju show bez zvukovej skúšky :) Opäť výborné úprimné vystúpenie, ktoré si takisto získavá celé publikum. Dokonca postupne odohnali aj dážd, skvelé!


Medzitým za mnou prichádza típec celý v strese, či nemám náhodou na chvíľu požičať nejaké sluchátka :) Darmo, ten vesmír to asi naozaj nejako všetko koordinuje. Alebo čo.
Objavuje sa však ďalší problém. Dostávam sms od Anety z Denzz Industry, ktorá mi oznamuje, že v tomto počasí a teréne jednoducho nie je možné ich vystúpenie. Veľká škoda, ale skutočne by to asi nešlo.
      Namiesto toho tak prichádza jeden z najzaujímavejších prvkov nášho multižánru. Na nasrac!FEST sme si dovolili pozvať aj hiphop. Chlapcov z N2H sme zbalakali náhodou, keď som s parťákom Paľom (ktorý sa rozhodol festival radšej tráviť v Rusku:) sedel v jednom nemenovanom pube a a práve Paľo navrhol, aby sme to skúsili. Podarilo sa! Aj napriek čudným požiadavkám, (ako stôl pre dídžeja či stojan na noty), na ktorý nie som pri organizovaní bežných koncertov zvyknutý, sa všetko podarilo. Chalani vo veľkom rozbiehajú svoj set a moje mierne stresy, ako to prevažne rockovo naladené publikum vezme okamžite opadli. Budem sa opakovať, ale opäť úprimný a skromný prejav si získava ľudí a chalani podľa mňa odohrávajú - napriek tomu, že sa do tohto štýlu takmer vôbec nevyznám - perfektný set. Som naozaj rád, že na našom feste bol reprezentovaný aj tento štýl. A pre mňa osobne nová hudobná skúsenosť - môj prvý hiphopový koncert v živote!:) Spokojnosť!


      Ľudí opäť pribúda, je vidno, že mnohí sa chystali viacmenej na večer, ktorý tvorí žánrovo tá najtvrdšia muzika festivalu! V hľadisku sa nám to "zpunkovieva", je tu už aj Ľuboš, čoby hlavná novoveská punková postavička posledných rokov, čo mňa osobne veľmi teší :) Bez neho tie koncerty jednoducho nie sú úplne ono! :) Stále ma trochu trápi stres a nervozita, a tak sa predsa len rozhodujem si pred naším vystúpením dať zo dve desiatky.
      Niečo po ôsmej, zatiaľ takmer presne podľa harmonogramu, teda prichádza na pódium Výhrada Svedomia. Napriek počiatočným problémom so zvukom sa snažíme o solídnu show. Miestami sa už začína rozbiehať to správne punkové pogo, čo bude aj tým, že sa vonku pomaličky zotmelo. Náš koncert, kde hráme aj dva nové songy ešte v závere okoreníme zahraním nasrac!FEST "theme songu" live :)


      Len čo zostupujem z pódia, prichádza za mnou Tomáš, ktorý za mňa počas celého dňa zaskakuje v shope. Oznamuje mi, že je to masaker, počas nášho setu vraj takmer vypredal kompletne všetko. Idem sa presvedčiť a skutočne, na stole ležia asi posledné tri triká nasrac!FEST. Týmto by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí boli takto ochotní podporiť tento festival!
      Na pódiu sa už rozkladá kapela Bigľayz. Ich dnešné vystúpenie je špecifické, pretože im za mikrofónom chýba spominaný emigrant Paľo. Chlapci teda začínajú svoju show tým, že ju hneď po prvej skladbe ukončujú, vraj viac toho naskúšať nestihli :) Samozrejme ide len o vtip a po chvíli už štartujú jednu pecku za druhou. Kapela je minimálne v našej lokálnej úrovni už notoricky známa, a tak to aj vyzerá pod pódiom. Klobúk dole, ako to kapela zvládla, skvelá show, konieckoncov ako vlastne vždy!


      Meditým ľudia pruchádzajú do nasrac!FEST shopu už aj s dobrovoľným vstupným, ktoré ani nebolo ohlásené. Snažím sa vysvetľovať, že keď už prispievajú, nech neodchádzajú naprázdno a vyberú si aspoň niečo, čo tám ešte zostalo, keďže obchodík obsahoval okrem oficiálnych festivalových vecí aj pestrý merch kapiel. Niektorí ale nechcú nič, len jednoducho prispieť :) Vďaka ešte raz!
      Blíži sa finále programu. Len s miernym časovým sklzom sa niečo po desiatej rozkladá legenda domáceho punku kapela Cliftons! Adama už net, a tak si radšej zvuk beriem na starosti osobne. Tu niet čo dodať, chalani odpaľujú jednu hitovku za druhou, kontakt s publikom je na vysokej úrovni, obavy, že spevákovi Majchrovi každú chvíľku vybuchne hlava sú zasa na mieste! Dole je to už čistý Woodstock, keďže nás opäť navštívi mierny dážd, ale to už v tejto chvíli naozaj nikomu neprekáža. Nastáva aj okamih, na ktorý som celý čas čakal a bol pripravený. Kapela na chvíľu zastavuje s tým, že spoza stagu prikvitla návšteva. Promtne vybehujem schodíkmi hore a slušne vypoklonkujem pánov od polície s papierom, ktorý vyťahujem zo zadného vrecka. Hneď odchádzajú a ja sa ich ešte pýtam, či sa naozaj niekto sťažoval. Vraj áno, že deti nemôžu spať. Nezmysel, k najbližšiemu obytnému baráku, kde zhodou okolností bývam ja, nie je počuť ani ň.
Cliftons musia dať na žiadosť rozparádeného publika ešte nejaký ten prídavok, a tesne pred dvanástou hodinou končia svoju dokonalú show. Presne podľa plánu.


      1. ročník nasrac!FESTu je na konci, ja si zhlboka vydychujem. Až na malé trable s počasím, zvukom a odstúpenim jednej kapely, všetko dopadá na jednotku. Nastáva ešte menej príjemná časť, a síce pobalenie celého stagu. Všetok aparát nám prichyľuje seriózny majiteľ dnu do pubu do zajtra, za čo sme veľmi vďační, lebo odnášať to teraz v noci autami už nie je reálne. Triezvy nie je nikto. Ešte pol hodiny špekulujeme nad stanom, ktorému sa zasekla jedna nôžka, ale po nezdare to nechávame tak, že zajtra s čistejšou hlavou to pôjde určite lepšie. Večer končíme pri bare už aj s niečim tvrdším a spokojne odchádzame s poslednými vytrvalcami domov okolo druhej.


      Na druhý deň pred obedom všetci zodpovedne prichádzame po veci. Pokazenú nôžku opravujeme behom chvíle. Najlepší je opäť Adam, ktorý pre istotu rovno zostal spať v aute vedľa pódia a ráno z neho vystupuje, ako zhodnotil Sajmon, asi o 20 rokov starši :D
      Počas celého dňa pokračuje after party v rácmi novovesko-prešovsko-bardejovsko-dubnického zoskupenia, ktorú nazývame " nasracDET" :)


      Ešte raz by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí pomáhali s týmto kolosom, či už počas tých takmer dvoch mesiacov - Paľo H. (rozbeh), Hamčo (triká), Miro Dzimko (plagáty), Maťo P. (lepenie plagátov), Rolo (video), Sajmon, Jano K., Alena, Majchrovičovci (komparz do upútavky), alebo priamo na mieste - Štefan (foto), Igor, Rado Sedlák (aparát), Adam (zvuk), Roman (stage) a Tomáš (shop, stage + všetko možné). V neposlednom rade všetkým kapelám za skvelé vystúpenia a Country Saloon pubu aj napriek menším nedorozumeniam tesne pred akciou za hostenie nasrac!FESTu. Verím teda, že na rok sa stretneme pri priaznivých okolnostiach na nasrac!FESTe 2018. S ponaučeniami, zlepšeniami, a v lepšom počasí :)      

by Kráľ Balkizár