21/05/2019 BAD RELIGION, No Fun At All, Boogie Hammer, 2nd Class Substitutes– Arena Wien, Viedeň (report)

      Bad Religion po štvrtý krát. Pred týmto reportom sa trochu zamýšľam, či je ešte vôbec možné priniesť niečo nové - či už zo strany kapely, ako aj z pohľadu môjho v rámci samotného reportu. A odpoveď je v podstate 2x áno. Medzi posledným koncertom spred troch rokov si totiž kapela nesie nový album, ktorý vychádza len dva týždne pred aktuálnou viedenskou show. Ja si zasa oproti poslednej návšteve, kde som si koncert vychutnal úplne triezvy zo zadnejších línií, tentokrát všetko užívam v posilnenej nálade priamo uprostred najväčšieho pekla, a tým to celé dostáva opäť trochu iný záber. Ale poďme na to postupne.

Na koncert vyrážam s nikým iným ako s Rolom, s ktorým tvoríme toto mini zoskupenie navštevujúce koncert Bad Religion pravidelne každé tri roky. Z pôvodného plánu – a síce vždy nové miesto – sme museli nakoniec upustiť, pretože z aktuálneho európskeho jednomesačného májového tour bola dostupná práve iba táto lokalita, kam teda zavítame druhýkrát za sebou. Nevadí – pre toho, kto sa niekedy v Arena Wien ocitol, nemusím nič vysvetľovať. Kto tam ešte nebol, mal by to do budúcnosti napraviť, pretože toto miesto je skutočne vrchol toho, čo si predstavujem pod pojmom dokonalý koncertný, undergroundový priestor. Tentokrát sa k nám pripája aj nový parťák Tomáš, ktorého naložíme v Piešťanoch, kde zároveň nechávame auto a ďalej sa už prepravujeme vlakmi. Vo Viedni sa nám podarí vystúpiť niečo pred štvrtou a ako prvý cieľ si dávame zastaviť sa na skvelom pouličnom ázijskom žrádle, ktoré som ospevoval už v minulom reporte. Čo ale čert nechcel, poblúdime, a namiesto pevnej stravy si od vyčerpania dávame tú tekutú v lokálnej knajpe, ktorá nás presvedčila reklamou na schnaps za luxusných 1,50€.

Zakecáme sa pri miestnom, nie úplne najlepšom pive, ale za to solídnych „slivowitz“-iach a ani sa nenazdáme, pomaly meškáme na koncert. Nastáva však ďalšie blúdenie a kým sa nám podarí zorientovať, akcia je už v plnom prúde.

Napriek solídnej kapacite sa na vstupe netvorí takmer žiaden rad. Dve brány s dvoma ľuďmi na každej, kde jeden „kontroluje zbrane“ a druhý skenuje lístky, to stíhajú po pánsky. Dnu vchádzame počas záveru setu druhej kapely, takže je jasné, že úvodné číslo večera - 2nd Class Substitues - sme zmeškali celkom. Zrejme domáca banda Boogie Hammer sa snaží rozbehnúť atmosféru v zatiaľ polozaplnenej aréne. My sa popritom rozhliadame okolo s takmer otvorenými hubami, ako by sme tu boli prvýkrát. Toto miesto je jednoducho - ako by povedali anglický kolegovia – overwhelming. Samozrejme v dobrom slova zmysle.

Počasie nie je opäť úplne ideálne, ale aspoň neprší ako naposledy. Ideme sa občerstviť kým je čas do jedného z vonkajších stánkov, kde medzi obsluhujúcim osadenstvom figuruje aj típek v bunde Davovej Psychózy. Nie, nie je to až také zvláštne, vysvetlenie ale príde neskôr. Pivko je samozrejme do zálohovaného pohára a jedno kolo spolu so štamperlíkom schnapsu pre troch vychádza na cca 25€. Čo už, zahraničie. S Rolom sme už v tomto smere na tomto mieste ostrieľaní a boli sme teda na stiuáciu pripravení. Trochu kecáme opodiaľ a sledujeme rozbiehajúcich sa švédov No Fun At All, ktorí hrajú svižné melodické veci, a ktoré sa vôbec nepočúvajú zle. Nikto z nás ale kapelu predtým napočúvanú nemá, a tak to stále sledujeme v relatívnom klidu. Po skončení ich koncertu to vyzerá na zhruba polhodinovú prestavbu pódia, ľudia sa medzitým presúvajú hore dole a Rolo navrhuje, aby sme si našli flek tentokrát čo najviac v popredí. Ideme teda na to a podarí sa nám dostať takmer do celkom prvých radov priamo v strede pódia, odkiaľ máme možnosť detailne sledovať dokonale zladenú prácu technikov. Pódium je postupne vyskladané, gitary naladené, všetko je na miestach. Vzadu sa zosúva obrovský banner, ktorý jednoducho a jasne oznamuje, kto tu dnes bude šéfovať – BAD RELIGION.

Presne na minútu, ako bolo vopred ohlásené – 21:25 - je pustené reprodukované intro a z tmy sa nenápadne, ale za veľkého hukotu hľadiska, ktoré nás medzitým úplne obkolesilo do posledného štvorcového centimetra, vynára 5 hudobníkov na čele s Gragom Graffinom. Ten sa ešte spolu so spomínaným introm trochu rozospieva, ale hneď na to spúšťa gitarista Brain Baker riff prvého songu Them and Us. Hneď na začiatku teda menšie prekvapenie, keď táto skvelá skladba z ešte lepšieho albumu The Gray Race odpaľuje koncertnú show namiesto očakávanej Chaos from Within z nového albumu Age of Unreason. Tá prichádza na rad ale hneď ako ďalšia - celkovo nakoniec počujeme z tejto úplne čerstvej novinky iba 4 veci, čo je trošku škoda, pretože pokojne by som zvládol aspoň dvojnásobnú porciu. Bad Religion ale možno brali do úvahy, že platňa je ešte naozaj príliš horúca a nie všetci ju už majú dostatočne v krvi (ako napríklad ja!). A tak odznejú iba všetky doterajšie single - okrem spomíného "chaosu" sú to My Sanity, (pri ktorej sa v dave strhlo šialenstvo, ako by to bol najstarší a najväčší hit kapely všetkých čias), Paranoid Style (jedna z najväčších peciek na albume, kde ale live prevedenie zatiaľ až tak nešľape) a pomalšia Lose Your Head (ktorej naopak koncertná verzia neskutočne svedčí). Okrem toho vidíme a počujeme absolútne klasický prierez celou, už takmer 40 ročnou tvorbou kapely; nebola vynechaná asi žiadna základná “hitovka” z takmer všetkých predchádzajúcich 16tich albumov. Rolo klasicky už po štvrtej skladbe odpadáva a zdrhá z kotla. Treba ale úprimne povedať, že peklo, ktoré sa vpredu strhlo bolo naozaj brutálne! Ja osobne som strácal dych taktiež už po pár veciach, ale po každej krátkej pauzičke, ktorú kapela klasicky robí cca každé 3-4 skladby, som si povedal, že predsa len skúsim vydržať ešte aspoň jednu :) A tak sa to ťahalo až do konca (prvej časti). Ohromnú profesionalitu celého ansáblu sme si mohli všimnúť, keď Gregovi uprostred piesne odišiel mikrofón. Skôr, ako to možno sám stihol zaregistrovať, zboku už trčala pripravená ruka technika, ktorý mu podával nový. Celá situácia od okamihu výpadku po výmenu zariadenia trvala asi tri sekundy. Po približne hodine hrania svetlá hasnú a kapela sa odoberá na chvíľu vydýchnuť do backstagu pred očakávaným "encorom". A tak si teda vravím, že keď som to už zvládol potiaľ, nevzdám to a tie 3-4 veci v rámci prídavku už nejako dotlačím - ostávam teda na mieste. Lenže to som netušil, čo bude nasledovať. Kapela sa vracia, a Greg oznamuje: “Vzhľadom na to, že tento rok je to 30 rokov od nášho albumu No Control, čo tak si ho kompletne zahrať?”. A sakra. Prídavok o 15 skladbách, tak to len tak nevidíš! Bad Religion v podstate odohrávajú druhú polovicu koncertu, skladby pália do publika jednu za druhou a v hľadisku to vrie. Som neskutočne rád, že som vďaka tomu mohol vidieť naživo aj jednu z mojich obľúbených skladieb, ktorá je ale koncertnou raritou - Billy. Jednoducho album No Control je v podstate čo skladba, to hitovka. You, Change of Ideas, Big Bang, No Control, Sanity, Henchman … zbytočne menovať všetky. Je jasne cítiť progres, ktorý urobil stále relatívne nový bubeník Jamie Miller od predchádzajúceho viedenského koncertu - skladby už “rúbe” v rýchlosti ako jeho dokonalý predchodca, navyše však má za bicími dokonca osadený aj mikrofón a participuje na vokálovej stránke. S poslednými slovami záverečnej The World Won’t Stop Without You Greg okamžite mieri za oponu - robí to takmer vždy a občas mi to od neho pripadá akoby mierne arogantné - kým kapela ešte dohraje posledné tóny. Na pódiu už tradične najdlhšie zostáva basák Jay Bentley, ktorý sa tentokrát rozhodne povytrhávať všetky playlisty prilepené na podlahe a hádže vybraným šťastlivcom vzácny suvenír.

Pomaly odchádzam od pódia. Som totálne strhaný, ako by ma niekto hodil do veľkej práčky spolu s ďalšími asi 30timi ľuďmi a nechal ma tam točiť hodinu a pol. Moje relatívne nové topánečky sú na šrot.

Mojich dvoch parťákov nachádzam v cca 5 tisícovom dave okamžite, keď som si to zamieril priamo k mixpultom. Bol som si istý, že to tam budú očumovať. Chlapci úplne čerství s pivkom v ruke, akoby práve ani nebolo po punkovom armagedone :) Keď už spomíname zvuk, z mojej pozície sa mi to hodnotilo ťažko, vzhľadom na to, že som stal priamo pod vysokým stagom. Pýtal som sa ale na zhrnutie práve Tomáša, ktorý sa zvukarinou dokonca živí a navyše bol uvelebený celý čas na dobrom mieste. Nemal však veľmi pozitívne slová - vraj ten zvuk proste dobrý nebol.

Ideme sa teda ešte občerstviť, keď tu zistíme, že sme sa ocitli v slovenskej enkláve. Kým pri našej prvej návšteve sa nám nepodarilo naraziť na žiadneho súkmeňovca, teraz ich tu bolo dosť. Hlavne samé známe bratislavské ksichty zo Slobodky, Davovky, Ine Kafé ... ani títo páni si nenechali újsť dnešné vystúpenie legendy, od ktorej sa vo svojej tvorbe určite v konečnom dôsledku všetci inšpirovali. A ešte jedna zaujímavá slovenská príhoda. V jednu chvíľu som začal mať ťažké srdce na spomínaného barmana v bunde Davovky, ktorý mi vymenil zálohovaný pohár za plastový, a ja som si to v prvej chvíli samozrejme nevšimol. Dosť ma to sralo a nechcel som to nechať tak (nešlo samozrejme o to euro, ale o princíp - jednoducho za to, že sme cudzinci, nás nebude odrbávať), a tak už som v mojej podguráženej hlave spriadal, jak sa po nemecky asi povie zálohovaný pohár. Alebo aspoň po anglicky :D Keď som mu to prišiel naložiť, tak hneď po mojej prvej polovete: „Ich habe problem!“ ma spätne odpálkoval so slovenčinou. Prvadepodobne mu muselo svitnúť z mojej značkovej „nasrac“ bundy :D Zistilo sa, že chlapík je z Kežmarku a dokonca trošku pozná aj novoveskú (novodobú) scénu. Záležitosť s pohárom sme si samozrejme vysvetlili a ako ospravedlnenie nám už ďalej účtoval mierne smerom k východu upravené rakúske ceny :D Úsmevná bola ešte situácia, keď ma pri bare oslovila miesta dievčina, že či som z kapely (tým myslela jednu z tých, ktorá v tento večer hrala). Na moju otázku, ako na to prišla mi odpovedá, že na to vyzerám a že ma počula rozprávať anglicky, tak si to takto spočítala. Sympatický kompliment :D

Na záver sme sa ešte rozhodli obzrieť vnútorne priestory arény, ktoré sme minule nestihli. A znova to bolo o otvorených ústach. Dnu ďalšie bary a miestnosti s menšími pódiami. Nie nadarmo som to v poslednom reporte prirovnal k nášmu košickému Colloseu. Jednoducho v rámci viedenskej arény vie zahrať lokálna kapela pre zopár ľudí v klubíku, ale aj svetová legenda pre tisíce ľudí na obrovskom open air stagy.

Pomaly sa odhodlávame k odchodu. Keďže Tomáš nebol ochotý presviedčať našich bratislavských kamošov, nech nás stiahnu autom, musíme stihnúť pôvodný plán – posledný vlak odchádza tesne pred jednou hodinou po polnoci. Cestou späť už nebdlúdime a stíhame ho v pohode. Problém bol iba v tom, že smeroval len do Petržalky, a tak nás čakajú ešte zaujímavé potulky nočnou Bratislavou :D To je už ale iný príbeh.

      Štvrtý koncert Bad Religion za 9 rokov. Čo povedať. Znova sa oplatilo, znova neľutujem ani sekundu a opäť by som povedal, že tento posledný bol zatiaľ najlepší :) Bad Religion je jednoducho legenda, ktorá si svoju „prácu“ robí absolútne dokonale a profesionálne, a kým budú hrať a bude to v našich možnostiach, nevynecháme určite o tri roky ani našu piatu účasť. A úprimne, neviem, či by som ten cyklus najradšej neskrátil :)

Predchádzajúce reporty z Bad Religion:
2016 VIEDEŇ, Arena Wien
2010 PRAHA, Lucerna

by Kráľ Balkizár